Filip T. Holzer

Dnes sa ku mne dostali správy o návrhoch KDH, ktorými chce meniť a upravovať volebný systém a posilniť výhradu vo svedomí a rodičovské práva. Osobne mám z toho zmiešané pocity, pretože žiadne aspoň hrubé návrhy, určitú podobu nepoznám. Zmena volebného systému ma však desí z nich najmenej. Predsa len na zmenu ústavy treba viac, než len 76 poslancov. Je nevyhnutná ústavná väčšina, ktorá, kebyže to prejde, môže zlomiť väz stranám so silným vodcom. Alebo tieto strany zabetónovať v NRSR.

Obavy skôr vyplývajú z posilnenia výhrady vo svedomí a práv rodičov zasahovať do vzdelávania. Sú to dosť silné témy, ktoré polarizujú spoločnosť. Už len preto, že ich vnímame skôr z náboženského pohľadu, než z čisto morálneho. Obidve témy môžu byť použité na politický súboj medzi konzervatívcami a progresívcami s cieľom uškodiť protistrane. Obzvlášť, keď vidíme v diskusiách ľudí ako Jana Bittó Cigániková, ktorá bez akejkoľvek snahy o rozumnú diskusiu opretú o vedecké štúdie a faktické argumenty volí emocionálny nátlak, psychické vydieranie a ponižovanie.

Lekári, ktorí sú tlačení do úkonov ako tranzície a potraty, už dnes môžu využiť výhradu vo svedomí a tým odmietnuť vykonanie týchto úkonov. Osobne posilnenie výhrady vo svedomí považujem za krok správnym smerom, pretože to posilní ich pozíciu. Už to nebude len o tom, že lekár musí vykonať potrat na požiadanie len preto, že by prišiel o prácu v renomovanej nemocnici. Posilnenie výhrady vo svedomí bude chrániť lekára ešte viac.

Celkovo však môže dôjsť k útokom na lekárov, ktorí už dnes odmietajú vykonanie potratov z dôvodu náboženského a politického presvedčenia. Sú dosť často obviňovaní z toho, že upierajú základnú zdravotnú starostlivosť, ktorá by podľa mnohých pro-choice zástancov ženám mala náležať. A nielen k útokom na lekárov.

Tu chcem dodať len čisto osobný postoj, ktorý si mnohí z nás neuvedomujú. Máme dve základné ľudské práva a slobody – Právo na náboženské presvedčenie a Právo na slobodu prejavu. Osobne sa mi nemusí páčiť názor protistrany na potraty a mám právo vyjadriť svoj názor. To mi však nedáva právo obmedzovať názor protistrany urážaním, podmieňovaním či poukazovaním na absenciu napríklad takej maternice. Predsa len máme ženy, ktoré si zo zdravotných dôvodov ako napríklad rakovina krčku maternice nechali vyoperovať maternicu a povedať, že nemajú právo sa vyjadrovať k potratom len preto, že nemajú maternice, je nanajvýš nevhodné a ponižujúce.

Ďalším problematickým bodom je zasahovanie rodičov do vzdelávacieho procesu. Mnohí ľudia uprednostňujú argument šikmej plochy, ktorá má odviesť pozornosť. Poukazujú na to, že sa deti budú učiť o plochej zemi, o kreacionizme či o potope. V tomto smere mám určité pochopenie, pre ktoré sa to mnohým nepáči. Mnohí rodičia, hlavne tí konzervatívnejší, sa tiež uchyľujú k argumentačnému faulu šikmej plochy tým, že nechcú, aby sa ich deti vzdelávali o homosexuálnych rodinách, 72 genderoch (myslím tým rody ako transgender žena, MtF, autigender, nonbinary atď.) či sexuálnych praktikách a potrate.

Sexuálna a vzťahová výchova by mala byť prioritne doménou rodičov, pričom škola poskytne len prostredie, kde sa budujú vzťahy a usmerňuje chovanie detí k vzájomnej tolerancii, úcte a rešpektu. O to viac, keď ide o problematické chovanie. V takých prípadoch by sa malo rozlišovať medzi zlyhaním vo výchove a chorobou/poruchou ako Poruchy autistického spektra, schizofrenia či Obsedantne kompulzívna porucha, ktoré ovplyvňujú chovanie postihnutého. Práve v týchto prípadoch, ak je napríklad autista súčasťou bežnej školy, by sa vzťahová výchova mala viac zameriavať na pochopenie diagnózy, než na snahu o vytvorenie a podporovanie ilúzie o nevychovanom decku.

Pokiaľ ako učiteľ máte v triede autistické dieťa, ktoré používa iný typ logiky (logika autistov je úplne odlišná od logiky zdravých detí), nemali by ste hovoriť o 72 genderoch bez vedomia rodičov autistického dieťaťa. Hlavne preto, že súčasťou týchto rodov je i autigender (trans osoba, ktorého diagnóza – autizmus, ovplyvňuje vnímanie vlastného rodu), čím môžete neúmyselne nenútiť transgenderizmus dieťaťu, ktoré vďaka svojim záľubám a diagnóze nevie vyjadriť svoje emocionálne rozpoloženie a svoju rodovú roľu v spoločnosti. Práve svoju rodovú roľu môže vnímať skôr skrze záľuby, ktoré nie sú typicky ženské/mužské, vďaka čomu sa ľahšie identifikuje ako autigender.

V mnohých prípadoch však nemusí byť ovplyvnené diagnózou. Úplne stačí, aby dieťa malo nevyjasnenú rodovú roľu, ktorá je ovplyvnená práve tým, ako vníma seba samého, svoje telo a svoje záujmy a záľuby. To je hlavný dôvod, pre ktorý som presvedčený, že sú prípady, kedy má rodič právo zasiahnuť do vzdelávacieho procesu. Obzvlášť, keď ide o kontroverzné témy ako homosexuálne manželstvá, tranzície a mnohé, podobné témy, ktoré sú predovšetkým témami rýdzo politickými. Predsa len politika nepatrí do školy a rodičia, pokiaľ majú byť ich deti o týchto témach vzdelávané, majú právo sa k nim vyjadriť.