Vyjadrenie k rozhodnutiu Medzinárodného súdneho dvoru

19. júla 2024, Filip Tadeáš Holzer, Nezaradené

Medzinárodný súdny dvor rozhodol, že Izrael okupuje palestínske územia a bráni Palestínčanom právo na sebaurčenie. Toto rozhodnutie považujem za nanajvýš arogantné, antisemitské a xenofóbne, ktoré ignoruje základné fakty a historické reálie.

Palestína z historického hľadiska neexistovala a pomenovanie, ktorým sa mnohí propalestínski aktivisti oháňajú, je pomenovaním regiónu, ktorý ako názov vznikol v prvom storočí občianskeho kalendára. Toto pomenovanie malo označovať územie dovtedy existujúcej Judskej provincie, kde sa zdržiavali Židia, ktorý boli po viacerých povstaniach rozptýlení do celého vtedy známeho sveta. O Palestína ako o štáte, národe sa začalo uvažovať až v medzivojnovom období, kedy vrcholil antisemitizmus a prenasledovanie židov ako náboženskej skupiny.

Po Druhej svetovej vojne, v roku 1948 mali vzniknúť dva nové štáty – Izrael a Palestína. Židia súhlasili, Arabi nie. Vďaka tomu sa rozpútala prvá Arabsko-Izraelská, z ktorej Izrael vzišiel ako víťaz a získal mnohé územia nad rámec dohodnuté zmluvy. Takýchto vojen bolo v priebehu posledných cirka 80 rokov ešte niekoľko a Izrael ako krajina, ktorá sa zakaždým bránila, vždy vojensky vzišla ako víťaz. V roku 1967 dokonca zabral Sinajský polostrov a Západný breh, ktoré neskôr, po dohodách s Egyptom a Jordánskom vrátil krajinám. Táto dohoda mala jedinú podmienku – uznať právo Izraela na existenciu.

Palestína bola oficiálne vyhlásená až v roku 1988. Mnohí propalestínski aktivisti žiadajú, aby sa hranice vrátili do doby v roku 1967. To ale znamená, že by Palestína nemala žiadne územia, pretože územia, ktoré v tom čase ovládal Izrael, zahŕňali aj pásmo Gaza, Západný breh či Sinajský polostrov, pričom by Palestína ako krajina a ako národ nemala absolútne nič.

Dnes je Pásmo Gaza ovládané teroristickým hnutím, ktorého hlavnou stratégiou je posielať na územie Izraela rakety a následne sa skrývať za civilistov. Keď zomrú civilisti pri odstreľovaní Izraelom, teroristom to dáva do rúk argument, ktorý je dosť často intepretovaný ako cielené a úmyselné vyvražďovanie Izraelom, čo je častý omyl. Izrael sa snaží minimalizovať obete na civilnom obyvateľstve falošnými streľami (nedeštrukčný výbuch, ktorý má za účel vyplašiť civilistov, aby sa skryli), sms správami a telefonátmi. O to ťažšie sa dá vyhnúť civilným stratám, keď viete, že vojenské ciele sú umiestnené v husto zaľudnených častiach Gazy, nemocniciach či mešitách. Hamas taktiež využíva bežných civilistov ako svojich vojakov. Tým sa snaží umelo navýšiť počet civilných obetí aj skrze mladistvých vojakov, ktorí hádžu kamene po príslušníkoch IDF.

Práve z vyššie uvedených dôvodov považujem rozhodnutie súdu za arogantné, antisemitské a xenofóbne. Z tohto titulu ho odmietam akceptovať a podporovať akékoľvek sankcie namierené voči Izraelu, ktoré budú len vyvrcholením antisemitskej politiky časti OSN napojenej na Hamas priamo cez UNWRA, ktoré spolupracovalo na vyvraždení 1 200 civilistov na území Izraela a únosu cez 300 rukojemníkov, z ktorých 2/3 sa ešte nevrátili.