Filip T. Holzer

Dnes si pripomíname schválenie zákona Židovský kódex kabinetom Jozefa Tisa, ktorý umožnil rasovú segregáciu a násilie voči židovskej menšine. Práve tento na prvý pohľad nepatrný, tichý súhlas umožnil, aby sa jedna komunita stala podradnou, násilne vytláčanou a utláčanou svojimi slovenskými spoluobčanmi.

Práve prijatie zákona, ktorý segreguje a odoberá časť obyvateľstva o jeho práva a slobody, bolo a stále je temnou škvrnou na našich tričkách, ktorá hyzdí to, kým chceme byť – tolerantnou a rešpektujúcou krajinou. Stále sa mnohí z nás vracajú skrze odkazy a chovanie k tomuto strašnému dnu. Ku dňu, kedy sme ako národ schválili útlak voči menšinám. Voči náboženským a rasovým menšinám.

Samotný Židovský kódex bol postavený na rasovom základe a definoval Žida ako dieťa židovskej matky, poprípade ako človeka, ktorý mal minimálne troch rodičov Izraelitského vierovyznania. To ani mnohým kresťanom, ktorí spĺňali túto definíciu, nezaručovalo pokojný život. Práve naopak. Prinášalo im to utrpenie a bolesť.

To najsmutnejšie nie je, že sme sa ako krajina nedokázali vymaniť z tejto temnej kapitoly slovenských dejín. Najsmutnejšie je to, že sa k nej vraciame. Vraciame sa k nej skrze jednotlivcov a politické strany, ktoré obdivujú Jozefa Tisa ako mesiáša a záchrancu národa Slovenského. Ako človeka, ktorý nás chránil pred zlým Židom a pomáhal Nemcom bojovať proti tomuto nepriateľovi.

Najväčšími podporovateľmi sú pritom (biologickí i duchovní) pohrobkovia Hlinkovej gardy, ktorá ako polovojenská organizácia stála za tými najbrutálnejšími zločinmi na území Slovenska. Pohrobkovia ako Marián Kotleba, Milan Mazúrek a Milan Uhrík, ktorí, či už verejne alebo v skrytosti, schvaľujú Ha-Shoach – Holokaust, a ľudia ako Vladimír Olej či Dominik Radler, ktorí svoj antisemitizmus a nenávisť k Židom skrývajú za slobodu slova, kritiku Izraela a humanizmus, čím otvorene schvaľujú ešte radikálnejšie názory a postoje.

Mali by sme si však pripomínať hrdinov. Hrdinov, ktorí sa postavili za prenasledovaných a riskovali vlastné životy a životy svojich príbuzných v záujme záchrany byť len jediného človeka. Ľudí, ktorí sa postavili na odpor voči režimu. Ľudí, ktorým nebol ľahostajný osud našej krajiny.

I keď sme sa počas Druhej svetovej postavili na stranu nacistického Nemecka, vďaka zhode okolností vojnový Slovenský štát bol medzi porazenými a zároveň sme ako súčasť Československa stáli na strane víťazov. Prečo? Práve kvôli odporu, ktorý vyvolal Židovský zákon a spojenectvo Jozefa Tisa a Adolfa Hitlera.

Chcem vás, vážení Slováci a spoluobčania, vyzvať, aby ste si v tento deň pripomenuli obete tohto ohavného zákona. Môžete tak učiniť napríklad zapálením sviečky, položením kvetov či, ak pôjdeme cestou židovských tradícii a zvyklostí, kamienka na pamätník obetí holokaustu. Taktiež je si dobré pripomínať obete čítaním kníh, ktoré buď to priamo skrze svedectvá, alebo nepriamo skrze fiktívne príbehy… Skrze príbehy ako Chlapec v pruhovanom pyžame, Pianista, Sofiina voľba, či mňou napísaný rukopis Profesor, pripomínali tieto strašné časy a pamätali na ne.