Filip T. Holzer

Vojna je tragédia. Vždy bola, je a bude. V konflikte, aký sa odohráva medzi Izraelom a Hamasom, sa však popri vojenských operáciách odohráva aj iná, menej viditeľná, no rovnako zhubná bitka – boj o pravdu a o morálnu integritu civilizovanej spoločnosti. V dnešnej dobe, keď informácie letia rýchlosťou svetla a každý má možnosť vyjadriť svoj názor na sociálnych sieťach, sa stáva čoraz nebezpečnejším neodborné, nenávistné a historicky zaslepené odsudzovanie Izraela za obranné operácie v Pásme Gazy.

O čo v skutočnosti ide?

Izrael sa už desaťročia nachádza v stave permanentnej vojny. Zatiaľ čo väčšina štátov sveta rieši politické škandály a ekonomické krízy, Izrael musí denne zápasiť o vlastné prežitie. Hamas, teroristická organizácia ovládajúca Pásmo Gazy, neváha používať vlastných civilistov ako ľudské štíty, umiestňovať zbrane do škôl a nemocníc, aby zaručila čo najvyšší počet obetí pri každom izraelskom protiútoku. Napriek tomu sa v európskych a svetových médiách čoraz častejšie ozývajú hlasy, ktoré obviňujú Izrael z „genocídy“ či „okupácie“, pričom ignorujú historický kontext a bezpečnostné výzvy, ktorým tento štát čelí.

Rozdiel medzi kritikou a antisemitizmom

Nie je nič zlé na tom, ak človek kritizuje konkrétne vojenské kroky akejkoľvek krajiny. Civilizovaná debata je základom demokracie. Problém však nastáva, keď sa kritika Izraela mení na nefalšovaný antisemitizmus a antisionizmus, pričom sa pod rúškom „solidarity s Palestínou“ legitimizujú nenávistné útoky proti Židom po celom svete. V posledných mesiacoch vidíme alarmujúci nárast verbálnych i fyzických útokov na židovské komunity v Európe a USA. Grafiti s hákovými krížmi, vandalizované synagógy, výzvy na bojkot izraelských firiem – to všetko sú javy, ktoré by v 21. storočí nemali mať miesto, a predsa sa dejú s prekvapujúcou samozrejmosťou.

Antisionizmus je moderná verzia antisemitizmu. Jeho hlavná premisa spočíva v tom, že jediný židovský štát na svete nemá právo na existenciu. A to je niečo, čo by mal každý slušný človek odmietnuť. Ak môžu mať národy od Francúzov po Japoncov svoje vlastné štáty, prečo by nemali mať Židia ten svoj? História ukázala, že bez Izraela by sa Židia opäť ocitli v stave ohrozenia, v akom boli po celé stáročia. Ignorovať túto realitu znamená ignorovať holokaust, pogromy a nespočetné vlny antisemitizmu, ktoré Židov prenasledovali po celom svete.

Kde je skutočný problém?

Jednou z hlavných prekážok mieru na Blízkom východe je neochota Hamasu uznať existenciu Izraela. Ak by dnes Hamas zložil zbrane, vojna by sa skončila. Ak by dnes Izrael zložil zbrane, štát by prestal existovať. Toto jednoduché pravidlo hovorí za všetko. A predsa sa mnohí „mieroví aktivisti“ postavia na stranu Hamasu, zatiaľ čo Izrael vykresľujú ako agresora.

Záver: Postavme sa proti nenávisti

Odsudzovanie Izraela bez pochopenia kontextu je nebezpečné. Nielenže legitimizuje terorizmus, ale zároveň podnecuje nový antisemitizmus, ktorý sa neodvážime pomenovať pravým menom. Každý človek, ktorý si váži demokraciu a ľudské práva, by mal jednoznačne odmietnuť šírenie nenávisti voči Židom a podporovať právo Izraela na sebaobranu. Kritizovať vojenské operácie môže každý, no nesmie to viesť k ospravedlňovaniu teroru a nenávisti voči celému národu. História nás už príliš veľakrát naučila, kam vedie slepé prijímanie antisemitizmu pod akýmkoľvek rúchom. Nepodľahnime tejto nebezpečnej vlne ešte raz.