Filip T. Holzer

Pán Ľuboš Blaha,
váš populizmus nie je len lacnou rétorikou – je to stroj na výrobu nenávisti. Z pohodlia parlamentnej lavice sypete do verejného priestoru benzín, ktorý podpaľuje mosty medzi ľuďmi. Vaše slová sú mäkké na povrchu, ale ostré ako čepeľ – zasievajú hnev, strach a rozdelenie. Zatiaľ čo mladí, tvoriví a slušní ľudia opúšťajú túto krajinu, vy zostávate ako jeden z dôvodov, prečo to robia. Neponúkate riešenia – ponúkate hnev. Neponúkate víziu – ponúkate výhovorky. Ja sa na rozdiel od vás nespolieham na pódiá a potlesk. Spolieham sa na to, čo robím – a že to má zmysel.

Váš text o prípade Dannyho Kollára nie je obranou slobody prejavu – je to obhajoba trestne postihnuteľnej nenávisti. Hranica medzi názorom a trestným činom nie je len akademická – je daná zákonom, judikatúrou aj medzinárodnými dohodami, ktorými sa Slovensko riadi. A je to presne táto hranica, ktorú Kollár viackrát prekročil.

Danny Kollár nebol stíhaný za „kritiku sionizmu“, ako tvrdíte, ale za opakované šírenie nenávistných prejavov, antisemitských stereotypov a výziev, ktoré v kontexte historických súvislostí nepredstavujú len názor, ale priamu formu podnecovania k nenávisti. Vy, ako poslanec NR SR a dlhoročný verejný činiteľ, by ste to mali vedieť rozlíšiť.

Sloboda prejavu v demokratickej spoločnosti nie je absolútna – a Európsky súd pre ľudské práva to jasne potvrdzuje. Existuje rozdiel medzi vyjadrením nepopulárneho názoru a šírením nebezpečných predsudkov voči menšinám. Ak niekto dlhodobo označuje konkrétnu skupinu ľudí za „parazitov“ či „záškodníkov“, ak sa vyjadruje o „židovských manipuláciách“ a naznačuje potrebu ich „odstránenia“ z verejného života – nehovorí už o ideológii, ale aktivizuje latentné vrstvy nenávisti v spoločnosti.

Je to presne ten typ rétoriky, ktorý kedysi viedol k pogromom, etnickým čistkám, genocíde. A nech by ho dnes opakoval ktokoľvek – či sa nazýva patriotom, vlastencom alebo rebelom –, je to ten istý starý príbeh.

Vy sa odvolávate na slobodu slova, ale účelovo ignorujete podstatné detaily: rozhodnutie senátu nebolo o názoroch, ale o konkrétnych činoch a výzvach. Právne dôvody jeho vzatia do väzby zahŕňali obavu z pokračovania v trestnej činnosti a možné ovplyvňovanie svedkov. A nie, nie je to „totalita“, ak súd rozhodne, že opakované prejavy extrémizmu majú spoločensky nebezpečný charakter. Totalitou by bolo, keby sme podobné prejavy nekontrolovali – a nechali nenávisť rásť nekontrolovane ako metastázu.

Poukazujete na dvojaký meter, ale úplne ignorujete rozdiely v skutkoch, v ich právnom posúdení aj v ich spoločenskom dosahu. Ak niekto urazí politika alebo povie hlúpy vtip, nie je to rovnaké, ako keď niekto buduje platformu na rozsievanie rasovej nenávisti. Vaše porovnania sú falošné, demagogické a slúžia jedine na to, aby ste dezorientovali verejnosť. A ak hovoríte, že Kollár „len kritizoval sionizmus“, potom buď klamete zámerne – alebo neviete, o čom hovoríte.

Demokracia stojí a padá na schopnosti spoločnosti brániť sa voči extrémizmu. Vy ste si z extrémizmu urobili politický nástroj. My si z demokracie robíme záväzok.

A to je ten zásadný rozdiel.

Chcete, aby som pridal odkazy na konkrétne právne normy alebo judikáty? Nemusíte odpovedať. Rovno ich Vám i prikladám. Prečo? Pretože každý a jeden názor musí byť obhájiteľný, čo Vy nechcete a ani nedokážete.

1. Sloboda slova NIE JE absolútna
Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 4 výslovne uvádza, že:

„Slobodu prejavu a právo na informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“

To znamená, že ak niekto svojimi výrokmi napáda menšiny, vyzýva na násilie alebo rozširuje nenávisť, už to nie je názor, ale možné trestné konanie.

2. Zákon o trestných činoch
Danny Kollár bol stíhaný na základe § 423 a § 424 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z.z.):

• § 423 Hanobenie národa, rasy a presvedčenia „Kto verejne hanobí niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu alebo skupinu osôb pre ich vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody…“
• § 424 Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti „Kto verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich národnosť, rasu, etnický pôvod, náboženstvo alebo inú skupinovú príslušnosť, potrestá sa…“

Zverejnené videá, statusy a verejné prejavy Dannyho Kollára boli konkrétne analyzované ako spĺňajúce znaky týchto skutkových podstát.

3. Rozhodovanie sudcov NIE JE svojvoľné
Rozdielne rozhodnutia sudcov v konaní (napr. prepustenie vs. väzba) nie sú dôkazom sprisahania, ale bežného procesného vývoja v rámci trestného konania. Väzba je preventívne opatrenie – má zabrániť:

• pokračovaniu v trestnej činnosti
• ovplyvňovaniu svedkov
• úteku páchateľa

Rozhodnutie o väzbe sa opiera o dôkaznú situáciu, nie o názory médií, ako tvrdíte, pán Blaha.

4. Relevantná judikatúra – nie len ESĽP, ale aj slovenské súdy
Citujete selektívne – ignoruje rozsudky ESĽP, ktoré potvrdzujú, že:

„Štáty majú povinnosť zakročiť proti prejavom nenávisti, ktoré podnecujú násilie alebo diskrimináciu.“
(viď napr. rozsudok Garaudy v. Francúzsko, 2003 – odvolávanie sa na „slobodu prejavu“ neospravedlňuje popieranie holokaustu)

5. Rovnosť pred zákonom nie je „čo sa mi hodí“
To, že iní neboli stíhaní, nie je dôkazom o nevine Kollára. Je to vec dôkazov, trestnoprávnej kvalifikácie a aktuálneho procesného stavu. A ak má Blaha dôkazy o nerovnosti pred zákonom – má podať trestné oznámenie, nie verejne zneužívať nedôveru v súdnictvo.

Záver

Danny Kollár nie je stíhaný za „slobodný názor“, ale za verejné šírenie nenávisti a možného extrémizmu, ktorý má v právnom štáte jasne definované limity. Demokracia neznamená „slobodu nenávidieť“, ale zodpovednosť za slová