Filip T. Holzer

„Smrť je vždy štatistikou. Ale niekedy je aj dôkazom.“
— poznámka jedného vyšetrovateľa OSN

Správa Hamas’s Human Shield Strategy in Gaza, ktorú publikovalo Center for Strategic and International Studies (CSIS), nie je len moralistickým komentárom. Je to faktografická analýza, podložená číslami, prípadmi, satelitnými dátami a svedeckými výpoveďami. A predsa za každým číslom cítiť niečo temnejšie než smrť – systém.

I. Štatistika, ktorá nie je neutrálnym číslom

🔍 Vybrané dáta zo správy CSIS (2023–2024):

• Viac ako 350 potvrdených prípadov, kde Hamas umiestnil vojenské ciele v civilných štruktúrach.
• Z toho:
  • 83× pri základných školách.
  • 59× v alebo pri zdravotníckych zariadeniach.
  • 19× priamo v obytných domoch bez evakuácie obyvateľov.
• Najviac prípadov sa sústredilo v oblastiach Khan Younis, Rafah a Gaza City – teda v miestach s najvyššou hustotou obyvateľstva.
• Zaznamenané bolo viac ako 1 100 rakiet vystrelených z civilných zón, vrátane prípadov, kde Hamas údajne využíval školské ihriská alebo strechy mešít.

Tieto čísla pochádzajú z kombinácie:

• satelitných snímok (NASA, Maxar),
• videomateriálu z dronov,
• svedeckých výpovedí civilistov a novinárov,
• spravodajských správ od tretích strán (napr. OSINT).

➡️ Poznámka správy: Nejde o „zlyhanie kontroly“, ale o taktiku vyvinutú ako štandardnú súčasť asymetrického boja. Hamas očividne počíta s tým, že čím viac civilistov zomrie, tým väčší mediálny a politický tlak vznikne na Izrael.

II. Zákony v troskách: Medzinárodné právo ako nedodržaná zmluva

Správa sa detailne venuje právnemu rámcu, ktorý sa v tomto konflikte systematicky obchádza alebo ignoruje. A čo je horšie – často sa právna zodpovednosť zhadzuje len na štátne aktéry, čo Hamasu, ako neštátnemu subjektu, umožňuje využívať právne vákuum.

📜 Porušenia podľa správy:

1. Ženevské konvencie (1949)

• Článok 28 a Dodatkový protokol I: „Civilná populácia nesmie byť použitá ako ochrana vojenských cieľov.“
  Hamas túto zásadu sústavne porušuje.

2. Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (ICC)

• Článok 8(2)(b)(xxiii): „Použitie prítomnosti civilnej osoby na zakrytie vojenských operácií je vojnovým zločinom.“

Správa konštatuje, že prax Hamasu by mohla byť predmetom vyšetrovania pred ICC, a zároveň poukazuje na doterajšiu nečinnosť alebo selektívny prístup zo strany medzinárodných súdnych inštitúcií.

3. Zodpovednosť Izraela?

• Izrael ako zmluvný štát Ženevských konvencií a člen OSN nesie „pozitívnu povinnosť konať v duchu proporcionality“.
• Správa síce neoznačuje izraelské zásahy ako vojnové zločiny, ale pripúšťa, že niektoré konkrétne prípady môžu byť predmetom vyšetrovania, ak sa preukáže, že zásah nebol vojensky nevyhnutný vzhľadom na civilné riziká.

III. Kde je spravodlivosť, ak sa netýka všetkých?

Jedným z najvýraznejších bodov správy je kritika súčasného právneho rámca, ktorý:

• Nedokáže efektívne vyvodzovať zodpovednosť voči neštátnym aktérom (napr. Hamas).
• Často posudzuje len dôsledky, nie príčiny.
• Je politicky paralyzovaný, najmä v prípade rezolúcií OSN, ktoré sú vetované podľa záujmov veľmocí.

➡️ Správa navrhuje vytvorenie medzinárodnej komisie pre vyšetrenie vojenských zneužití civilného obyvateľstva, nie len v Gaze, ale ako nový globálny precedens pre moderné konflikty.

🧠 Záver: Ak zákony neplatia tam, kde sú najpotrebnejšie, neplatia nikde

Správa Hamas’s Human Shield Strategy in Gaza nepíše nový dejepis vojny. Ona dokumentuje smrť pravidiel, ktoré mali byť posvätné práve vtedy, keď sa všetko rozpadá.

Ak neexistuje právna odpoveď na to, keď sa dieťa stane štítom, potom je otázne, na čo slúži medzinárodné právo.

A ak existuje vôľa nevidieť vinu tam, kde je politicky nepohodlná, potom je otázne, na čo slúži svetový poriadok.