Filip T. Holzer

Aj keď nemám akademický titul z histórie, viem jednu vec: ak chceš hovoriť o minulosti, máš morálnu povinnosť ju najprv pochopiť. Pri písaní rukopisu Profesor som strávil stovky hodín štúdiom dokumentov, svedectiev a archívnych materiálov, aby som aspoň čiastočne pochopil, čo znamená, keď sa z obyčajných ľudí stávajú gardisti, keď sa z fám stáva zákon, a keď sa národ nechá zviesť mýtom o „očiste“.

Pri písaní Profesora som musel čeliť desivej pravde: v mene ideológie, strachu a nenávisti sa z ľudí stali nástroje zla. Tisov režim nebol žiadna romantická, „ľudská“ alternatíva v krutom svete. Bol to systém, ktorý vedome spolupracoval na vyvraždení vlastných občanov, ktorý rozkladal základnú ľudskosť a učil deti veriť, že je správne pľuť na suseda len preto, že sa narodil inej viery.

V knihe opisujem, ako sa pomaly plazila propaganda — od rečí v krčmách, cez arizácie obchodov, až po deportácie do táborov smrti. Ľudia, ktorí včera učili svoje deti láske k blížnemu, dnes pálili ich domy. Dôvod? „Obrana národa.“ Alebo iné heslo, ktoré dnes mnohí recyklujú, keď chcú prekrúcať históriu.

Tvrdenia o „humánnom“ Tisovi sú naivné aj nebezpečné.
Historické fakty sú neúprosné:

• Viac ako 68 000 slovenských Židov bolo deportovaných.
• Štát im aktívne odoberal majetky, občianske práva, dôstojnosť.
• Vláda Slovesnkého štátu platila nacistom za deportácie vlastných občanov — ako keby sa platilo za odvoz odpadu.

Áno, v roku 1942 dočasne deportácie zastavil — ale nie zo súcitu. Išlo o politický kalkul, strach zo straty medzinárodnej podpory a tlak z Vatikánu. V roku 1944 sa však deportácie obnovili a brutalita sa ešte vystupňovala.

A tá povestná „mierumilovnosť“?
Stačí si prečítať kapitoly Počiatky pekla alebo Sereď z Profesora. Tam vidíš, ako fungovali tábory, ako sa normalizovalo násilie, ako sa človek rozpadal na zviera. Nie sú to „výnimky“, nie sú to „excesy“. To bol systém.

A čo sa týka tých smiešnych pokusov odvádzať pozornosť k dnešným konfliktom?
Nie, neexistuje žiadna rovnosť medzi tým, čo robí dnešný štát Izrael, a medzi štátom, ktorý na území Slovenska organizoval a financoval genocídu. Porovnávať tieto veci je cynické, nevedecké a hlavne hlboko neúctivé k obetiam.

Tisov režim je odsúdeniahodný, pretože bol postavený na klamstve, kolaborácii a systematickej dehumanizácii.
Ak dnes niekto tvrdí opak, je to buď výsledok lenivosti, alebo zámerné prekrúcanie. Historická pravda je dostupná — archívy, knihy, svedectvá, a áno, aj literárne spracovania, ako je Profesor.

Preto si dovolím povedať:
Možno nie som historik. Ale mám povinnosť pamätať. Mám povinnosť hľadať fakty, aj keď bolia. Lebo pamäť národa nie je vec vkusu, ale vec svedomia.

Ak chceme byť lepší národ, musíme sa postaviť čelom k temným kapitolám. Nie ich bieliť, nie ich vykrúcať. Ale pomenovať ich a vzdať úctu obetiam.