Filip T. Holzer

Žijeme v dobe, kedy akákoľvek obhajoba vojnového Slovenského štátu je tolerovaná a rešpektovaná. Z Jozefa Tisa robíme martýra, ktorý sa snažil uchrániť slovenský národ a zachránil tisíce Židov. Tieto názory sú v priamom rozpore s historickou pravdou a skutočným odkazom prvej Slovenskej republiky, ktorá existovala v rokov 1939-1945. A tým, čo som si počas prípravy na napísanie knihy Profesor, ktorá je už v predaji na pultoch kníhkupectiev, musel naštudovať.

Jej existenciu nepopieram. Nepopieram ani fakt, že jej prvým a jediným prezidentom bol Jozef Tiso. Vojnový Slovenský štát existoval ako dôsledok expanzívnej politiky Adolfa Hitlera. Mal rovnaké princípy ako nacistické Nemecko a omnoho prísnejšie protižidovské zákony. Tie však neboli postavené na náboženskom, ale na rasovom princípe.

To zo satelitného štátu, ktorým bol vojnový Slovenský štát, urobilo ešte nebezpečnejšiu krajinu. Dobrým príkladom môže byť i pojem Žid, ktorého židovský kódex definuje ako človeka, kto pochádza najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov.

Nech už boli kroky a opatrenia Jozefa Tisa na ochranu židov akékoľvek(výnimky pre dôležité osoby, pozastavenie transportov atď), nič z toho nemení zjavnú politickú zodpovednosť zo spoluúčasti na holokauste a deportáciách približne 72 000 občanov židovskej národnosti.

Taktiež je spoluzodpovedný za vypálenie mnohých dedín a obcí, potlačení Slovenského národného povstania, vyznamenanie mnohých nacistických pohlavárov, rozbitie Československej republiky alebo kolaboráciu s nacistami.

Môžeme obhajovať Jozefa Tisa tým, že bol umiernený. Že omnoho nebezpečnejšími boli Tuka, Mach a mnohí ďalší vojnový zločinci. Môžeme Tisa obhajovať tým, že tieto zločiny páchali vojaci SS oddielov, SA oddielov a Wermachtu.

Nič z toho však nemení na fakte, že Jozef Tiso je plne zodpovedný za zločiny proti ľudskosti. Tieto činy proti ľudskosti sú škvrnou na duši, ktorú si nesieme so sebou. Ktorú schvaľujeme a zľahčujeme tým, že odovzdáme svoj hlas fašistom z ĽSNS a hnutia Republika, ktoré sú známe svojim obdivom k Tisovmu režimu. A ja ďakujem B_hu za to, že sme ich ako spoločnosť nepustili do parlamentu.

Nemali by sme na obete klérofašizmu zabúdať. Mali by sme si pripomínať skutočných hrdinov našej vlasti. My, Slováci sme k 31. Marcu 2018 mali 591 hrdinov, ktorí riskovali vlastné životy a životy svojich blízkych, aby zachránili židov. Vďaka tomu si zaslúžili najvyššie vyznamenanie štátu Izrael – titul Spravodlivý medzi národmi.

Preto si pripomeňme aspoň niekoľko týchto hrdinov: Mária Hradská, Adam Fiačan, Mária Fiačanová, Juraj Holčík, Adam Bomba, Jozef Kisel, Štefan Tarcala, Vasiľ Kyjovský, Ľudovít Repáš, Ján Balciar, Ján Ozvald a Katarína Ozvaldová.

Nemôžeme tiež zabúdať na hrdinov, ktorí sa zúčastnili Slovenského národného povstania, pomáhali partizánom alebo sa postavili na odpor klérofašistickému totalitnému systému. Každý z nich si zaslúži našu úctu a rešpekt. Taktiež nesmieme zabúdať na obete holokaustu, ktorí zomreli len preto, že nevyhovovali systému.

V Talmude je napísané: „Keď niekto zachráni jediný život, je to, akoby zachránil celý svet; keď niekto zničí jediný život, je to, ako keby zničil celý svet.“. Keď pochopíme túto myšlienku a stotožníme sa s ňou, naše životy sa zmenia. Mnohí Spravodliví medzi národmi túto myšlienku pochopili a dostali najvyššie vyznamenanie.

Nebuďme ako mnohí ľudia, ktorí, buď to z vlastnej nevedomosti a hlúposti, alebo z vlastnej iniciatívy a obdivu k fašizmu a nacizmu, obhajujú zločiny Jozefa Tisa, Adolfa Hitlera a mnohých, ďalších vodcov fašistických a nacistických totalitných režimov.

„Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov: Po sláve ma poslal k národom, ktoré vás olupovaly; lebo ten, kto sa vás dotýka, dotýka sa zrenice jeho oka.“ Zachariáš 2:8, Roháčkov preklad