Filip T. Holzer

Róbert Fico sa rád prezentuje ako ochranca sociálne slabých. Realita jeho konsolidačnej politiky však pôsobí skôr ako práca hrobára: zvyšovanie daní, odvodov a fixných nákladov pre ľudí, ktorí už tak balansujú na hrane, zatiaľ čo štát rozhadzuje peniaze plošne, bez ohľadu na to, kto ich naozaj potrebuje. Výsledok? Živnostníci zatvárajú, rodiny rátajú každé euro a ekonomika stráca dych.

Konsolidácia, ktorá mala ozdraviť verejné financie, v praxi dopadla regresívne. Najviac bolí nízkopríjmové domácnosti, ktoré nemajú rezervy, nemajú optimalizačné schémy a nemajú kam uhnúť. Keď im štát vezme viac na daniach, odvodoch a DPH, neškrtnú luxus, ale jedlo, krúžky pre deti a často aj dôstojné bývanie. To je presný opak sociálnej spravodlivosti.

Čo s tým? Opatrenia, ktoré dávajú zmysel

1. Oslobodenie nízkych príjmov od dane z príjmu

Ak niekto zarába na úrovni životného minima alebo len tesne nad ním, štát by mu nemal brať ani cent.

• Zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane tak, aby reálne pokryla životné náklady.
• Pre rodiny s deťmi zaviesť nulovú sadzbu dane z príjmu do určitého príjmového stropu.
  To nie je darček, to je investícia: viac peňazí ostane v obehu, v lokálnej ekonomike, v spotrebe.

2. Cielená sociálna pomoc namiesto plošného rozhadzovania

Plošné opatrenia sú politicky sexy, ale ekonomicky lenivé. Pomoc má ísť tam, kde je reálna núdza.

• Adresné dávky viazané na príjem a majetkové pomery.
• Automatická valorizácia príspevkov pre rodiny ohrozené chudobou, aby ich nezožrala inflácia.

3. Reformovať 13. dôchodky

Dávať rovnaký bonus milionárovi aj penzistovi s minimálnym dôchodkom je sociálne nelogické.

• 13. dôchodok smerovať len nízko a stredne príjmovým dôchodcom.
• Ušetrené peniaze presunúť na podporu tých, ktorí si musia vyberať medzi liekmi a kúrením.

4. Zoškrtanie zbytočných výdavkov štátu

Predtým než štát siaha do vreciek pracujúcich, má si upratať doma.

• Zrušiť alebo zlúčiť neefektívne úrady, duplicitné agendy a predražené IT projekty.
• Prehodnotiť dotácie, ktoré nemajú merateľný prínos pre spoločnosť.

5. Podpora práce, nie pasce chudoby

Systém má motivovať pracovať, nie trestať za to, že si človek polepší o pár eur.

• Plynulé znižovanie dávok s rastom príjmu, nie skokové.
• Daňové bonusy na deti nastaviť tak, aby z nich najviac profitovali nízkopríjmové rodiny.

Pointa, bez omáčky

Ekonomika sa neuzdraví tak, že ju zaťažíme najslabším. To je ako liečiť pacienta tým, že mu zoberieme kyslík. Ak má Slovensko rásť, musí najprv zabezpečiť dôstojné prežitie tým, ktorí držia spoločnosť pokope: pracujúcim rodinám, živnostníkom a seniorom v skutočnej núdzi.

Konsolidácia v štýle „ber všetkým rovnako“ je pohodlná, ale nespravodlivá. Skutočne sociálna politika je cielená, rozumná a postavená na dátach. Menej plošných darčekov, viac presnej pomoci. Menej hrobárskej lopaty, viac práce na tom, aby ekonomika zasa dýchala.