Filip T. Holzer

Dosť často som obviňovaní z toho, že podporujem genocídu a Apartheid. Že obhajujem vraždenie civilistov, predovšetkým žien a detí. Že som podporovateľom izraelského fašizmu. Že mám očakávať trestné stíhanie za podporu genocídy a apartheidu.

Sú to tvrdé obvinenia, ktorých hlavným cieľom je vyvolať určitú emóciu. Predovšetkým zhnusenie a nenávisť k mojej osobe a k ľudom, ktorí podobne uvažujú. Taktiež v dlhodobom horizonte súcit s palestínskym obyvateľstvom.

Plne chápem a rešpektujem tieto obvinenia a podporu Palestíny. To ale neznamená, že akceptujem tieto útoky. Sú amorálne a scestné, pričom sú postavené na absencii znalostí o konflikte. To z argumentov podporujúcich Palestínu robí snahu o emocionálny nátlak a vydieranie.

Hlavným dôvodom podpory Izraela je história. Presnejšie rok 1948 občianskeho kalendára, kedy vznikol štát Izrael a spolu s ním mali i palestínski Arabi získať svoj štát. Moslimské krajiny ako Egypt, Sýria, Jordánsko a mnohé ďalšie tento plán odmietli a napadli štát, ktorý ešte ani poriadne neexistoval. Tieto konflikty sa opakovali ďalších 76 rokov, pričom sa výrazne obmedzil na konflikt medzi Izraelom a palestínskymi teroristickými organizáciami.

Zároveň z historického pohľadu Palestína ako štát či národ z historického hľadiska nikdy neexistovala. O Palestíne ako národe alebo štáte sa začalo hovoriť až v momente, kedy bola Palestína oficiálne vyhlásená, čo je rok 1988 občianskeho kalendára. Palestína oficiálne ako región existovala od prvého storočia, kedy tak Rímska ríša premenovala vtedajšiu Judeu, historického nástupcu Izraelského kráľovstva, na Palestínu.

Ďalším dôvodom je právo. Nielen medzinárodné, ale aj izraelské. V oboch prípadoch je nastavené tak, aby obranca, v tomto prípade Izraela, mohol napadnúť agresora s cieľom ho potlačiť, v prípade Hamasu i kompletne vyhladiť. Hamas je na zozname teroristických organizácii. Dokonca i my, na Slovensku z legislatívneho hľadiska považujeme Hamas za teroristickú organizáciu.

Ako však vieme, právo sa dá ohýbať a prekrúcať podľa potrieb jednotlivcov či skupín. Jeho cieľom by však mala byť neutralita a rovnosť nás, ľudí pred zákonom. To však nie je vždy možné, pretože zákony sa menia a prispôsobujú. Ja však budem stále zástancom obrancu na právo sa brániť pred agresorom, ktorým v tomto prípade Izrael je.

Jeden z viacerých dôvodov, pre ktoré stojím na strane Izraela, je odkaz a vplyv judaizmu na slovenskú a európsku spoločnosť. Naša západná kultúra je postavená na židokresťanských hodnotách. Prioritne nevychádza z práva starovekých Atén. Predsa len tu nemáme zámožných mužov, ktorí majú milenecký pomer s maloletými. Nemáme tu rôzne sekty a náboženské organizácie podporujúce niektorého z veľkého množstva bohov, ako to bolo v Ríme. Nemáme tu kultúru postavené na severskej mytológii a kultúre.

Dobrým príkladom môže byť i snaha totalitných systémov ako komunizmus a nacizmus zaviesť kult osobnosti. Ten sa nikdy neujal a až na pár ľudí, ktorí obdivujú Hitlera, Stalina či Tisa, vždy mal, pokiaľ teda mal nejaké trvanie, krátku životnosť. Tu sa držíme prikázania zo židovského desatora, ktoré zakazuje akékoľvek modlárstvo.

Židia majú výrazný vplyv na spoločnosť, čo je ďalší dôvod, pre ktorý stojím na strane Izraela. Existuje mnoho vedcov, umelcov, podnikateľov a ďalších skupín, v ktorých majú židia ako národ pomerne veľké zastúpenie. V niektorých prípadoch je ich zastúpenie na úrovni 1/3 z celkového zastúpenia. Ľudia ako Freud, Einstein, Marx a mnohí ďalší zanechali svoj odkaz v spoločnosti, o ktorý sa i dnes opierame. Predsa len nebyť Karla Marxa, slovenský progresivizmus, ktorý je postavený na sociálnych ideách Karla Marxa, by vyzeral inak.

Prínos Arabov síce je, ale v porovnaní so Židmi zanedbateľný. Zato Palestínčania ako národ, etnikum nemajú žiaden prínos, pretože v podstate existujú necelých 40 rokov.

Na predošlý dôvod nadväzuje i fakt, že Židia vnímajú život a ochranu života inak ako kresťania. Snažia sa ho chrániť a každý Žid samostatne sa usiluje o zdokonaľovanie svojich vedomostí a znalostí. Vďaka tomu i izraelské tanky majú motor vpredu a vstup do tanku vzadu – ak by bol tank nenávratne zničený, vojaci prežijú a vedia z neho uniknúť.

Taktiež sa snažia minimalizovať civilné straty, ktorým sa však nedokážu vyhnúť. Dôvodov je viacero, ale medzi tie najhlavnejšie patrí fakt, že v každej vojne zomierajú civilisti, a Hamas využíva civilistov ako živé štíty a maskovanie.

V pásme Gazy nedokážete rozlíšiť civilistu od vojaka. Hamas takisto verbuje deti a mladých ľudí. Z toho titulu je pochopiteľné, že ak malá skupinka trinásťročných chlapcov napadne kameňmi vojakov, sú postrieľaní. Členovia IDF sa ich v prvom rade snažia odplašiť paľbou do vzduchu, čo nie je vždy možné.

IDF takisto posiela sms správy, volá a necháva explodovať nesmrtiace výbušniny. Tým sa snaží minimalizovať civilné straty tak, že väčšina ľudí má upozornenie a následne i dostatok času na útek. Hamas sa civilistov snaží udržať v odstreľovanej zóne len preto, aby následne mohol obviniť Izrael z genocídy. Tomu napomáhajú i mnohí naši propalestínsky aktivisti, čo osobne považujem za komické, pretože v skutočnosti šíria propagandu teroristickej organizácie.