Filip T. Holzer

Samotná definícia antisemitizmu prezentuje tento pojem ako „nepriateľstvo alebo predpojatosť voči Židom ako predstaviteľom židovského náboženstva. etnickej skupine alebo rase.“ Aj keď toto slovo odvádzame od slova Semiti, ku ktorým patria aj Arabi (áno, bavíme sa o Semitomch i v súvislosti s palestínskymi a izraelskými Arabmi), dnes antisemitizmus neoznačuje nepriateľstvo voči všetkým semitským národom, ale len voči Židom.

V rámci antisemitizmu ako nenávisti/nepriateľstva voči Židom poznáme tri druhý antisemitizmu. Najstarím druhom je náboženský antisemitizmus typický pre kresťanov (dôvodom je údajne ukrižovanie Ježiša Nazaretského, za ktorý sa i dnes mnohí kresťania skrývajú) a muslimov (čo máme možnosť vidieť u mnohých arabov vrátane Palestínčanov). Charakteristickým črtom je nenávisť voči vyznávačom judaizmu, ktorí sa otvorene hlásajú k svojej viere. Konvertiti, napríklad mesiánski židia (pozn.red. kresťania z radov Židov), sú automaticky vyňatí z náboženského antisemitizmu.

Druhým typom antisemitizmu je rasový. Tento nehľadí na vierovyznanie, ale na rasu. Typickým príkladom bol pre Židovský kódex, kde boli za Židov považovaní všetci, ktorí sa narodili matke – židovke, alebo mali aspoň troch starých rodičov – židov.

Tretím typom antisemitizmu je nový, respektíve politický antisemitizmus, ktorý je tiež známy ako antisionizmus. Tento typ antisemitizmu je namierený výhradne voči Židovskej časti Izraelskej populácie, ktorá tvorí cirka 80% celkového počtu obyvateľov súčasného Izraela. Práve o tomto sa budeme teraz baviť prioritne v súvislosti s radikálne ľavicovou a progresívnou stranou Progresívne Slovensko, ktorú ja osobne považujem za potencionálne nebezpečnú.

Aj keď máme právo na slobodu slova a slobodu prejavu, toto právo nám ešte nezaručuje, aby sme šírili a podporovali nenávisť ku konkrétnej skupine ľudí. Dokonca ani to, aby sme šírili klamlivé a nepravdivé informácie. Mnohí členovia (Vladimír Olej, Dominik Radler) a podporovatelia (Michal Liprák), Progresívneho Slovenska podporujú a rozširujú nenávisť k Židom. Šíria ich cez vlastné profily na sociálnych sieťach, blogy, v rozhovoroch a na uliciach kričiac heslá typu „From river to sea, Palestine will be free!“ (pozn.red. „Od rieky k moru, Palestína bude slobodná!“), čím podporujú náboženský antisemitizmus palestínskych Arabov.

Než budem pokračovať, rád by som tu uviedol svoj osobný postoj k slobode slova. Ako spisovateľ plne podporujem slobodu slova a slobodu prejavu. Každý a jeden z nás má právo sa vyjadriť k mnohým témam od kultúrno-eitckých tém (potraty, eutanázia, životné partnerstvá), cez ekonomické, spoločenské až po medzinárodné témy a konflikty. To, že máme právo sa vyjadriť k týmto témam, ešte neznamená, že máme právo podporovať šírenie nenávisti a xenofóbie (šírenie homofóbie, rasizmu či antisemitizmu), podporovať nebezpečné ideológie (podpora nacizmu a fašizmu, komunizmu, marxizmu a neomarxizmu) či obhajovať vojnové zločiny (masaker na Olympijskych hrách, masaker zo 7.10.2023, obhajovanie holokaustu) či mnohé iné, protispoločenské názory a postoje (i podmieniť názor na potraty vlastníctvom maternice považujem za bigotné chovanie, pretože mnohé ženy si nechali zo zdravotných dôvodov vyoperovať maternice; či prešli tzv zmenou pohlavia z mužov na ženy, čo ako konzervatívec tolerujem, ale nepodporujem).

Progresívne Slovensko ako radikálne ľavicová a progresívna strana je silne antisemitská, neomarxistická a socialistická s prvkami komunizmu – snaha o ekonomickú rovnosť vysokými daňami pre bohatých a vysokou podporou pre chudobných. Je to dosť nebezpečná ideológia, ktorá odopiera talentovaným ľuďom pracovať na skutočnom pokroku, progrese, ktoré by reálne pomohli spoločnosti v napredovaní. Odopiera ho v podstate tým, že sa nás snaží demotivovať od získania výhod v podobe financií, ktoré by sme mohli investovať; slobodného rozhodovania o povýšení talentových ľudí skrze tzv inklúziu menšín a rôznorodosť, čo firmy tlačí do toho, aby mali v manažmente ľudí z rôznych skupín bez ohľadu na ich reálne schopnosti a talenty; či snahou o ochranu menšín prepísaním histórie, čo bol i môj prípad, kedy ma viackrát kontaktovali progresívci a podporovatelia PS a žiadali, aby som stiahol svoj rukopis Profesor a prepísal ho tak, aby zahŕňal i transrodové osoby, Afroeurópanov a pomoc Slovensku zo strany Spojených štátov Amerických, čo popiera historické reálie.

Progresívci zároveň žiadajú, aby Izrael dodržiaval medzinárodné právo. Toto medzinárodné právo síce zaručuje právo na sebaurčenie národa, ako aj na slobodný pohyb po vlastnej krajine, ale zároveň zaručuje, že nik nesmie byť vystavený neľudskému zaobchádzaniu. Problémom je práve skutočnosť, že Izrael v roku 2005 stiahol z pásma Gaza všetky jednotky IDF, osadníkov a v pdstate všetkých Izraelčanov (medzi ktorými boli aj izraelskí Arabi). Gaza bola de iure slobodná po 18 rokov, de facto pod nadvládou Hamasu, ktorý vystavil všetkých obyvateľov Gazy neľudskému zaobchádzaniu a to likvidáciou majetku, ktorý prešiel z rúk Izraelčanov do rúk už spomínaného militantného hnutia, ktoré okamžite začalo vyrábať rakety, čím pripravil Gazu o pitnú vodu, financie na rozvoj, elektrinu a v konečnom dôsledku zaistil námornú a pozemnú blokádu zo strany Izraela a Egyptu.

Pán Vladimír Olej nazýva ľudí ako ja podporovateľmi fašizmu/fašistami, pretože údajne schvaľujeme Apartheid a genocídu. Faktom je, že Palestínčanov bolo v roku 2016 cirka štyri a pol milióna a niektoré zdroje uvádzajú, že ich bolo v roku 2023 približne na úrovni Slovenska, ak nie viac. Pokiaľ by sme aj pripustili, že tých 36 000 civilistov, ktorí zahynuli, sú objektívne čísla, nie je to ani jedno percento zavraždených v priebehu takmer desiatich mesiacov. Len zo Slovenska bolo v období 25. marca do 20. októbra 1942 vyvezených cirka 58-tisíc Židov z celkového počtu 72 000 Židov, ktorí boli následne popravení v plynových komorách, čo je v porovnaní s tým, čo sa deje v Gaze, skutočná genocída.

Pán Olej taktiež schvaľuje teroristický útok zo 7.10.2023 s tým, že ide len o zúfalú snahu o povstanie. Je to len obyčajný, antisemitský výrok, ktorý schvaľuje vyvraždovanie Židov a zároveň ignoruje fakt, že mnohé krajiny vrátane Slovenska považuje Hamas, strojcu teroristického útoku, za teroristickú organizáciu. Taktiež ignoruje fakt, že Hamas využíva civilistov nielen ako štíty, ktorými chráni vojenské ciele, ale aj ako meče, ktorými útočí na Izrael a IDF. V konečnom dôsledku má i mnoho detských vojakov, ktorí sa neštítia hádzať kamene po dobre vycvičených vojakov IDF, čo vedie k zvyšovaniu strát na civilnom obyvateľstve. Nakoniec, ak hodíte kameň po vojakovi, považuje to za útok a v takom prípade, pokiaľ neprestávate ani po varovnom výstrele, môže vás zabiť. To isté platí i v prípade útokov motorovými vozidlami sanitky nevynímajúc.

Páni Dominik Radler a Michal Lipták hovoria o nelegálne okupácii a anexii okupovaných území. V prípade Izraela sa však nebavíme o okupovaných územiach a anexii. O nich sa môžeme rozprávať v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine a anexiou Krymu. V súvislosti s Izraelom sa bavíme o sporných územiach a náraznikových zónach, ktoré majú uchrániť civilné obyvateľstvo pred raketovými náletmi a zvýšiť efektívnosť obranného systému Iron Dome (Železná kopula). Mnohé územia ako napríklad Golanské výšiny boli zabraté počas vojny a dnes sú využívané ako obranná línia. Iné ako napríklad pásmo Gaza a Sinajský polostrov vrátili pôvodným vlastníkom, v tomto prípade Egyptu. Ten si vzal len Sinajský polostrov a Gazu ponechal svojmu osudu. Až po niekoľkých dekádach Egypt požiadal Izrael o to, aby mohol k pohraničnému koridoru Rafah umiestniť stálu vojenskú posádku (zmluva medzi Egyptom a Izraelom to zakazovala).

Títo traja radikáli sú perfektným príkladom absencie zdravého rozumu u progresívcov, ktorí obhajujú náboženský antisemitizmus a kričia antisemitské heslá. Zároveň stranu Progresívne Slovensko považujem za stranu, ktorá sa svojou radikálne ľavicovou politikou snaží rozoštvávať slovenskú spoločnosť a z toho titulu sa domnievam, že by mala byť rozpustená. Skutočný progres môže nastať jedine vtedy, keď investujeme do technológii skrze talentovaných a schopných ľudí, nie skrze snahu vytvárať sociálne vyrovnanú spoločnosť. Síce sme všetci pred zákonom rovní, ale nie všetci využijeme svoje príležitosti k tomu, aby Slovensko napredovalo. Od ľavičiarov očakávam len jediné. Projekty ako sociálne podniky, komunitné centrá a neziskové organizácie typu Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom, ktorých pozitívne sociálne dôsledky prevyšujú náklady na ich prevádzku.