Filip T. Holzer

V poslednej dobe si všímam správy o zoznamoch zakázanej literatúry, ktoré mali vzniknúť pod taktovkou Ministra Kultúry Slovenskej republiky Martiny Šimkovičovej. V niektorých prípadoch ako Mein Kempf, manifest teroristu zo Zámockej či Satanskej Biblie mám plné pochopenie pre podobné zoznamy. Predsa len existuje literatúra, ktorú môžeme objektívne vzato považovať za nebezpečnú.

Osobne som však presvedčený, že takýto zoznam zakázanej literatúry by mal vznikať v spolupráci s autormi, historikmi či politológmi, pretože každý z nás, i ja ako spisovateľ, máme právo sa k týmto témam vyjadriť a dohliadnúť na slobodu slova. Mnohí z nás, autorov a scenáristov pracujú so slovom ako s nástrojom. Vyjadrujeme ním svoje pocity, myšlienky, názory a postoje. Preto aj, pokiaľ niekto, ktokoľvek z politikov spraví podobný zoznam za našimi chrbtami, diktuje nám, či máme právo písať, respektíve čo máme právo písať.

Už raz tu bola podobná cenzúra. Za čias tvrdého socializmu. Vtedy boli mnohé literárne diela zakázané a mnohí autori perzekuovaní. I vtedy však vznikali kvalitné literárne diela, ktorých hodnota má i dnes čo povedať. Uplatniť sa vedeli však iba tí, ktorí sa držali pravidiel socialistického realizmu, ktorého ústrednou postavou bol komunista (dobým príkladom je kniha Sám vojak v poli od Jurij Doľd-Michajlyk). Dôležité je však si uvedomiť jednu vec. Mnohé knihy, ktoré dnes berieme ako samozrejmosť, by za éry socializmu neboli chválené. Knihy ako Pán prsteňov, Harry Potter či Letopisy Narnie, pretože ich hrdinami nie sú komunisti.

V prípade s informáciami, ktoré v prípade Šimkovičovej zoznamu mám, s určitou obavou vítam tento zoznam, pretože ľudia ako Marián Magát, Juraj Krajči a mnohí ďalší radikáli a extrémisti by nemali mať tú príležitosť vydávať svoje knihy a manifesty práve kvôli svojim radikálnym názorom a postojom, respektíve ich knihy by mali byť vydávané len s komentármi odborníkov (teraz narážam na knihu Adolfa Hitlera Mein Kempf, ktorá bez odborného komentára je dosť nebezpečná).

Obavy však mám z toho, že tento zoznam sa môže teraz alebo v budúcnosti zneužiť radikálnymi stranami ako Progresívne Slovensko, Ľudová strana Naše Slovensko, Slovenská národná strana či hnutie Republika. Najväčšie obavy mám však z radikálne-ľavicovej strany Progresívne Slovensko, ktorého člen Irena Biháriová podporila zoznam zakázanej literatúry Ministra Kultúry. Práve táto strana je spomedzi opozičných strán najsilnejšia a v budúcnosti by mohla vyhrať voľby. A z vlastnej skúsenosti s progresívcami, ktorí žiadali, aby som prerobil knihu Profesor tak, aby zapadala do ich svetonázoru, v rámci ktorej nás údajne oslobodili americké vojská a veliteľmi SNP boli euroafričan a trans osoba, čo som odmietol, pretože ja akceptujem historické reálie, o ktoré som sa opieral.