Filip T. Holzer

V posledných dňoch sa v médiach dosť často objavuje incident, ktorý vyvolal štátny tajomník Štefan Kuffa. Išlo o zásah voči divákom divadelného predstavenia, v rámci ktorého pán Kuffa otvorene vyháňal maloleté deti z predstavenia. Zároveň hovoril o obsahu, ktorý bol podľa neho naprosto nevhodný, urážlivý a dehonestujúci. Keďže som nemal tú možnosť vidieť predmetné predstavenie, nemám na neho názor a odmietam sa k nemu vyjadriť.

I keď v niektorých témach by som s pánom Kuffom našiel prieniky (tie sa nájdu i v niektorých názoroch a postojoch Michala Šimečku), jeho chovanie a striktné narúšanie verejného poriadku a verejného pokoja ako silne veriaci človek považujem za absurdné a autokratické. Už len preto, že zasiahol ako silne veriaci človek proti inscenácii a jej divákom, v rámci čoho vystupoval ako silne autoritatívny človek.

Autorita teistu a konzervatívca v podmienkach Slovenskej republiky by sa nemala zneužívať na šírenie nenávisti. Alebo na tvrdé až násilnické presadzovanie nevhodných, urážlivých či inak dehonestujúcich krokoch vedúcich k potlačeniu základných ľudských práv či popierajúcich verejnú požiadavku. Obzvlášť keď to teista robí tak násilnou formou, ako to bolo napríklad pri predkladaní zákona o potratoch z rúk Štefana Kuffu. Koniec koncov môže mať dobrý zákon, ktorý chráni nenarodený ľudský život a uprednostňuje právo na život pred právom na súkromie, ale to nemení nič na fakte, že my ako jednotlivci musíme rešpektovať výsledky demokratických volieb a v prípade potratov i požiadavku spoločnosti na zachovanie aktuálneho stavu, čo Štefan Kuffa očividne nerobí.

Predsa len nestačí mať dobrý zákon, ale na jeho presadenie v demokratickej krajine potrebujeme minimálne 50%+1 hlas, ktoré dosť často chýbali. Z toho titulu sa akýkoľvek zákon nesmie neustále predkladať a tým narúšať priebeh rokovania. Pokiaľ sa však volí tento agresívny prístup, ide o násilnú snahu udolať spoločnosť a presadiť vlastné, často zvrátené predstavy o riadení štátu a spoločnosti, pričom sa neakceptuje vôla občanov. Práve naopak. Ignoruje sa a potláča. A dosť často nemusí ísť len o násilnickú snahu pretlačiť zákon. Môže ísť aj o vynútenú akceptáciu a podporu názorov a postojov, ktoré ako jednotlivci nepovažujeme z etického hľadiska za správne a s ktorými nemusíme súhlasiť. Môžu byť podporené vyhrážkami, útokmi či dehonestujúcim prístupom.

Práve tento násilnický, bigotný a xenofóbny prístup sme mali príležitosť vidieť, keď Štefan Kuffa ako silne veriaci človek prerušil predstavenie a začal určovať, kto má alebo nemá právo vidieť predstavenie. V podstate Štefan Kuffa začal určovať a diktovať rodičom maloletých, ako sa majú, respektíve nemajú zachovať k deťom.

Kuffa ako rodič má právo vychovávať svoje deti, čiže ak by zakázal svojim deťom predstavenie, ide o pochopiteľný a oprávnený krok. Pokiaľ by sa ako štátny tajomník po skončení predstavenia porozprával s organizátormi o prítomných maloletých divákoch, išlo by vzhľadom na jeho náboženské a politické presvedčenie o podnet, ktorého cieľom je zabrániť maloletým k tomu, aby videli pre nich nevhodné predstavenie. To sú však kroky, ktoré sa ako politicky a verejne činná osobnosť nerozhodol využiť. Mieto nich využil už spomínaný hrubý zásah do práv divadla, hercov a divákov.

Jeho incident taktiež vyvolal politickú odozvu, ktorá, podobne ako Šimečkova neochota vyraziť antisemitov a radikálnych neomarxistov z PS či neschopnosť sa aspoň ospravedlniť za výroky Dominika Radlera a Vladimíra Oleja, ešte viac polarizuje slovenskú spoločnosť. Tá sa rozdelila na dva tábory. Na cenzorskú, ktorá chce chrániť deti pred zlým homosexuálom, ktorý ich bude sexuálne obťažovať, čo osobne považujem za absurdné. A silne progresívnu, kde akákoľvek kritika zo strany konzervatívcov je automaticky považovaná za útok na slobodu slova. Práve tieto dôsledky považujem za dosť problematické, pretože budú viesť ešte k väčšej polarizácii, ktorá môže ohroziť demokraciu na Slovensku.

Keďže mám osobné skúsenosti s prístupom ľudí ako Štefan Kuffa, jeho chovanie odsudzujem ako nanajvýš nevhodné a urážlivé. Vzhľadom na útoky progresívcov na moju osobu by som logicky mal stáť na strane Štefana Kuffu, ale on používa rovnaké metódy a praktiky, ako neomarxisti a radikálni ľavičiari Progresívneho Slovenska. Preto ho aj vyzývam, aby odstúpil s postu štátneho tajomníka a predseda strany SNS Andrej Danko prijal plnú zodpovednosť za ľudí, ktorých dostal cez svoju kandidátku do parlamentu a na posty vo vysokej politike.