Filip T. Holzer

Amnesty International, známa ako jedna z najväčších a najvplyvnejších ľudskoprávnych organizácií na svete, sa v posledných rokoch ocitla pod čoraz väčšou kritikou. Jej úloha v ochrane ľudských práv, ktorej sa pôvodne venovala, bola neoceniteľná. Avšak organizácia, ktorá sa za 40 rokov stala synonymom pre boj proti porušovaniu ľudských práv, dnes čelí obvineniam z neobjektivity, zaujatosť a manipulácie s faktami. V tomto článku sa pozrieme na niekoľko kľúčových problémov, ktoré obklopujú Amnesty International, s dôrazom na ich neobjektívny postoj voči Izraelu a nezrovnalosti v ich pristupe k iným politickým režimom v Afrike a Ázii.

Porušenie etických princípov a manipulácia s faktami

Amnesty International sa pravidelne zaoberá vyšetrovaniami a správami o porušovaní ľudských práv po celom svete. Mnohé z týchto správ sú veľmi podrobné a vychádzajú z overených informácií, no v posledných rokoch začali byť čoraz viac predmetom pochybností. Kritici, ktorí tvrdia, že Amnesty International nevedie svoje vyšetrovanie v súlade s etickými princípmi, poukazujú na nedostatok nezávislosti v niektorých výskumoch, ktorý sa prejavuje pri vyhodnocovaní udalostí v regiónoch, kde je zrejmá politická agendová zaujatosť.

Kritici obvinili organizáciu, že pri vypracovávaní svojich správ nevykonáva dostatočne dôkladný výskum, opiera sa o neúplné alebo neoverené informácie a pri hodnotení obviňuje konkrétne štáty na základe selektívneho výberu faktov. Napríklad niektoré správy o izraelsko-palestínskom konflikte vykazujú jasné známky zaujatia, keď ignorujú nevyhnutné faktory, ako je napríklad použitie teroristických praktík zo strany militantných skupín ako Hamas, ktoré sa podieľajú na systematických útokoch na izraelské civilné obyvateľstvo.

Zaujatosť voči Izraelu

Najviac diskutovanou témou v kontexte Amnesty International je ich zaujatosť voči Izraelu. Organizácia pravidelne kritizuje izraelské vojenské operácie v pásme Gazy, pričom sa jej správy často sústreďujú na obvinenia z vojnových zločinov a porušovania medzinárodného práva. Aj keď vojenské operácie môžu mať vážne následky pre civilné obyvateľstvo, Amnesty International sa nezriedka nevenuje analýze toho, ako tieto operácie vyplývajú z neustálych hrozieb zo strany teroristických skupín, ktoré v Gaze operujú. V správe z decembra 2024 organizácia opäť opakovala obvinenia z genocídy a apartheidu v kontexte izraelského režimu, avšak úplne ignorovala fakt, že Izrael čelí neustálým teroristickým útokom a snaží sa brániť svojich občanov.

Tento jednostranný prístup vedie k vážnym otázkam o objektivite organizácie, keďže Amnesty často opomína upozorňovať na teroristické útoky voči izraelským civilistom, ktoré sú pravidelne vykonávané palestínskymi militantnými skupinami. Navyše sa nezmieňuje o spôsobe, akým tieto organizácie používali civilistov ako „ľudské štíty,“ čo robí vojenské odpovede zo strany Izraela nevyhnutnými na ochranu jeho obyvateľov.

Ignorácia politických režimov v Afrike a Ázii

Jedným z najzarážajúcejších aspektov pôsobenia Amnesty International je ich sklon ignorovať alebo minimalizovať porušovanie ľudských práv v niektorých autoritárskych režimoch v Afrike a Ázii. Organizácia sa síce zameriava na porušovanie práv v týchto regiónoch, no niekedy vynecháva alebo zjemňuje správy o krutostiach páchaných na civilistoch, ak tieto krutosti pochádzajú od režimov, ktoré sú politicky preferované alebo majú silné geopolitické zázemie.

Príkladom môže byť postoj Amnesty k režimu v Číne, ktorý sa obáva, že otvorená kritika by mohla viesť k diplomatickým konfliktom s touto veľmocou. Organizácia v minulosti upozornila na porušovanie práv v Tibete a Xinjiangu, ale v porovnaní s rozsahom dokumentovaných zločinov, ktoré tam prebiehajú, boli jej správy často opatrné a nepostačujúce. To isté platí pre niektoré africké diktatúry, ako je režim v Eritrei alebo v Sudáne, kde Amnesty nevyvinula rovnaký tlak, aký vyvíja na krajiny ako Izrael.

Záver:

Amnesty International, ktorá bola pôvodne považovaná za neoceniteľného strážcu ľudských práv, sa v posledných rokoch stala predmetom vážnych otázok ohľadom svojej nezávislosti, objektivity a etického správania. Je zrejmé, že ich neochota prijať komplexnosť geopolitických konfliktov, ako je ten medzi Izraelom a Palestínou, ich selektívny prístup k porušovaniu ľudských práv a ignorovanie krutostí v iných častiach sveta, sú veci, ktoré si zaslúžia pozornosť a kritiku. Ak Amnesty naozaj verí v svoju misiu ochrany ľudských práv, musí sa vrátiť k svojim základom – k objektivite, rovnakému zaobchádzaniu so všetkými stranami a k zodpovednosti za šírenie pravdy, bez ohľadu na politické alebo ideologické záujmy.