Filip T. Holzer

Nie je potrebné čítať všetko, čo má formálne znaky knihy. Kognitívne preťaženie informáciami je reálny fenomén (Miller, 1956; Sweller et al., 2011), a preto je legitímne zavádzať selekčné filtre na základe verejne dostupných informácií o autorovi. V prípade autorov ako Ľuboš Blaha a Marián Magát sa dá z dostupných dát vyvodiť dostatočne spoľahlivý predikčný model ich textovej produkcie bez nutnosti čítania ich diel.

Ľuboš Blaha dlhodobo prezentuje ideologicky rigidné názory, ktoré kombinujú dogmatický marxizmus s relativizáciou totalitných režimov. Je autorom publikácií ako „Socializmus 21. storočia“, „Antiglobalista“, „Che Guevara: revolucionár a romantik“ a „Lenin: Človek, revolucionár, legendy“. Ide o práce, ktoré nesmerujú k epistemologickému pokroku, ale k reprodukcii ideologických naratívov. Blaha často používa rétorické prostriedky ako ad hominem, strawman argumenty a whataboutizmus, čo sú klasické logické klamy (Copi et al., 2014), čím degraduje hodnotu verejnej diskusie. Jeho oslavné postoje k čínskemu autoritárskemu modelu sú v rozpore s dátami o stave ľudských práv v tejto krajine (Human Rights Watch, 2023).

Marián Magát je autorom knihy „Židokracia“ (2020), v ktorej propaguje antisemitizmus a konšpiračné teórie o údajnej židovskej nadvláde nad svetom. Ide o dielo, ktoré napĺňa znaky extrémistickej ideológie a ktoré bolo predmetom súdneho konania. V roku 2024 bol Magát právoplatne odsúdený na šesť rokov odňatia slobody za extrémizmus a súčasťou trestu bolo aj prepadnutie viacerých jeho kníh. Obsah jeho tvorby odporuje základným princípom vedeckého poznania, ktoré vyžaduje falsifikovateľnosť hypotéz (Popper, 1959) a epistemickú čestnosť.

Vedecký výber literatúry by mal byť založený na kritériách ako:

1. Reputácia autora v odbornej komunite (Hirschov index, počet citácií)
2. Prítomnosť peer-review procesu
3. Argumentačná konzistencia a absencia logických klamov
4. Etický rámec práce v súlade s ľudskoprávnymi normami

To neznamená, že literatúra musí byť výhradne akademická. Pre bežných čitateľov má hodnotu aj kvalitná literatúra faktu, beletria, fantasy či iné žánre, pokiaľ spĺňajú základné požiadavky na intelektuálnu poctivosť, estetickú hodnotu a prínos k individuálnemu alebo spoločenskému rastu. Knihy ako „Sapiens“ od Yuvala Noaha Harariho, „1984“ od Georgea Orwella či „Pán prsteňov“ od J. R. R. Tolkiena predstavujú príklady diel, ktoré nielenže kultivujú jazyk a predstavivosť, ale aj podnecujú kritické myslenie a diskusiu o základných hodnotách spoločnosti.

Kultúrna produkcia má význam iba vtedy, ak prispieva k rozširovaniu poznania, kritickému mysleniu a spoločenskej diskusii. Diela, ktoré vedome šíria dezinformácie, nenávisť a manipulujú verejnosť, nespĺňajú tieto kritériá. To, že sú vydané v knižnej forme, nezvyšuje ich epistemickú hodnotu.

Záver: Čítať knihy ako „Židokracia“ alebo oslavné eseje o totalitných ideológiách nie je prejavom otvorenosti, ale epistemickej naivity. V prostredí preťaženej informačnej ekonomiky má legitímne miesto filtrácia zdrojov na základe verejných dát a overiteľných faktov. Sloboda prejavu nie je zárukou pravdivosti. A nie každá kniha je hodná intelektuálnej investície. Sloboda slova nie je neobmedzená hodnota – mala by byť sprevádzaná intelektuálnou zodpovednosťou, osobnou integritou a vedomím následkov. Tí, ktorí sa na ňu odvolávajú, by mali byť zároveň pripravení niesť dôsledky za jej zneužitie.