Filip T. Holzer

Kto si nárokuje autoritu morálnej kritiky, mal by najprv ovládnuť remeslo pochopenia.

Európska únia sa znova rozhodla pre symbolické gestá namiesto analytickej odvahy. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová označila izraelské útoky v Gaze za „neprimerané“ a vyzvala na revíziu Asociačnej dohody s Izraelom. Reakcie sú emotívne, no málo ukotvené v komplexnej realite Blízkeho východu.

Akýkoľvek politický či diplomatický krok namierený voči Izraelu, ktorý vedome opomína teroristický útok Hamasu zo 7. októbra 2023 – pri ktorom zahynulo viac než 1 200 civilistov a približne 200 ďalších bolo unesených – je nielen fakticky neúplný, ale možno ho považovať za prejav politického radikalizmu a antisemitizmu. Zamlčiavanie alebo bagatelizovanie tejto iniciálnej agresie predstavuje závažné skreslenie reality a ideologické zlyhanie, ktoré vedie k jednostrannému obviňovaniu Izraela a delegitimizácii jeho práva na sebaobranu. Takýto postoj nie je len nekompetentný – je nebezpečný.

Diplomacia z diaľky: keď sa miesto faktov posudzujú nálady

Nie je nič ľahšie než písať morálne rozsudky od kancelárskeho stola v Bruseli. Kallasová nenaštívila južný Izrael, nevidela miesta, kde sa rodiny skrývali v protiraketových krytoch, kde deti spali oblečené, pripravené na útek. Nevidela betónové tunely pod školami, nemocnicami a tržnicami v Gaze – šachovnicu smrti, ktorú Hamas vyryl pod civilnú infraštruktúru ako štít i zbraň zároveň.

Jej slová preto neodrážajú realitu, ale odrážajú kultúrnu projekciu Západu, ktorý čoraz viac moralizuje, no menej chápe.

Keď padne jedna budova, padne celý blok

Hamas nevybudoval bežné tunely. Vybudoval podzemné vojenské mesto. Izraelská armáda má záznamy a satelitné dôkazy, že práve tieto tunely – viedli pod nemocnicami, mešitami aj obytnými domami – sú zároveň skladišťami zbraní i únikovými trasami.

Ak dôjde k bombardovaniu takejto infraštruktúry, pád jednej budovy zákonite destabilizuje okolité konštrukcie. Vojenský efekt je strategický, no mediálny obraz tragický. A práve na ten Hamas hrá.

Zahraničné výkriky o „vojnových zločinoch“ vychádzajú z nepochopenia tejto reality – a z pohodlia politickej signalizácie.

Čísla nie sú neutrálne: manipulácia s civilnými obeťami

Palestínske Ministerstvo zdravotníctva v Gaze (kontrolované Hamasom) udáva čísla obetí, ktoré nie sú rozdelené na bojovníkov a civilistov. Podľa viacerých analýz (napr. od WSJ a [Israeli Intelligence Ministry]) môžu byť reálne počty militantov v zozname civilných obetí až 30–40 %.

UNRWA už priznala, že časť jej zamestnancov priamo participovala na útokoch Hamasu z 7. októbra. Napriek tomu sa tieto zdroje často používajú ako „neutrálne“ v európskych médiách – a ich čísla sa nekriticky prijímajú.

Európske pokrytectvo a antisemitizmus bez slov

Nie je nutné hovoriť priamo o antisemitizme. Stačí ho vyjadrovať inštitucionálne: meraním dvojitým metrom, výberom zjednodušenej empatie, systematickým podceňovaním izraelského utrpenia. Aj to je forma kultúrneho antisemitizmu – ten sofistikovaný, nevyslovený, no o to zákernejší.

A tu je problém Kallasovej rétoriky: nie je postavená na poznaní, ale na zdieľaní spoločenskej nálady, ktorá je v mnohých európskych krajinách čoraz viac nepriateľská voči Izraelu. A keď politika prestane byť ukotvená v realite, stáva sa súčasťou propagandy.

Záver:

Neobhajujme vojnu. Ale obhajujme intelektuálnu čestnosť. Kallasová nie je antisemitská, pretože si to želá. Je však nebezpečne blízko pozícii, kde morálna povrchnosť podporuje naratívy tých, ktorí cynicky obetujú vlastných civilistov. A v tejto pozícii by Európa nemala mlčať – ale klásť tvrdé otázky aj svojim vlastným.