Filip T. Holzer

Často sa ozýva námietka, že Desatoro nebolo nikdy myslené ako univerzálny morálny kód, ale len ako vnútorný zákon malej semitskej komunity, ktorá si chránila svoju identitu uprostred chaosu starovekého Blízkeho východu. Tento argument má svoju váhu: Mojžiš skutočne nepriniesol tabuľky zákona Grékom, Egypťanom ani Peržanom – boli adresované synom Izraela putujúcim púšťou.

A predsa, dejiny svedčia o niečom inom. To, čo malo byť spočiatku partikulárnym pravidlom pre pútnickú komunitu, sa neskôr stalo základom civilizačného rámca, ktorý presiahol hranice jedného národa. Kresťanstvo – pokračovateľ židovskej tradície – prenieslo Desatoro do helenistického sveta, kde sa stretlo s filozofiou Platóna, Aristotela a stoikov. A práve tam sa ukázalo, že tieto jednoduché „príkazy z hory“ dokážu rezonovať v prostredí, ktoré poznalo sofistikované etické systémy.

Podobný proces vidíme v dejinách opakovane. Rímske právo tiež nevzniklo pre celú Európu, ale pre mesto na siedmich pahorkoch. A predsa sa stalo základom jurisprudencie, ktorú dnes považujeme za univerzálnu. Aristotelova Etika Nikomachova bola pôvodne textom pre grécku akadémiu, nie pre celosvetové univerzity. A predsa dodnes tvorí jeden z pilierov morálnej filozofie.

Prečo by mala byť Biblia výnimkou?

Desatoro sa stalo mostom medzi kmeňovým právom a univerzálnou etikou. V stredoveku formovalo kresťanské myslenie, preniklo do kanonického i svetského práva, a v novoveku sa jeho ozveny objavujú aj v osvietenských diskusiách o prirodzených právach človeka. Hoci osvietenstvo samo seba profilovalo ako „emancipáciu od teológie“, jeho základná idea rovnosti a dôstojnosti osoby je bezpochyby dedičstvom biblického obrazu človeka stvoreného na Boží obraz.

Univerzálnosť Desatora teda nespočíva v tom, že by Mojžiš zamýšľal dať ľudstvu medzinárodný zákonník. Spočíva v jeho historickej ceste: v tom, že sa tieto príkazy dokázali ukotviť v dejinách, prežiť storočia a stať sa spoločným menovateľom civilizácie, ktorá sa dnes označuje za „západnú“.

Od púštneho tábora po univerzitné auly, od tabuliek z kameňa po ľudské práva – to je príbeh Desatora.