Dostal sa ku mne článok s titulkom: “Kresťanská demokracia” je nielen výrazový oxymoron, ale aj ideologický nezmysel. A veriaci by si už toto mali konečne naplno uvedomiť.
A hneď pri prvom odstavci som mal pocit, že autorovi pri písaní horel monitor od vlastnej nenávisti.
1. Autor – tvrdý ateista, ktorý by rád nastolil totalitu neveriacich
Autor spomínaného textu sa tvári ako nositeľ rozumu, ale realita?
Je to typ človeka, ktorému nestačí sloboda myslenia. On chce totalitu ateizmu – svet, v ktorom je viera považovaná za vírus a každý veriaci občan za „systémovú chybu“.
Nie je to kritika náboženstva. Je to čistý ideologický diktát.
A aby toho nebolo málo, autor s hrdosťou uvádza aj toto “perly”:
„zákaz systémovej náboženskej indoktrinácie mentálne bezbranných detí“
Na prvý pohľad to znie neutrálne, ba dokonca ochranársky.
Lenže v kontexte jeho textu to nie je snaha o pluralitu — to je súčasť tvrdej a nekompromisnej snahy o likvidáciu náboženstva v spoločnosti.
Ak by sa jeho návrh presadil, znamenalo by to:
- zákaz rodičom vychovávať deti vo viere,
- zákaz cirkevných škôl, katechéz, sviatostí, náboženských spolkov,
- zákaz rodinnej tradície, identity a kultúrneho dedičstva.
De facto by to znamenalo odobrať spoločnosti právo na vierovyznanie, právo na výchovu a slobodu rozhodovania.
„Ochrana detí“ je tu len maskou.
Faktický obsah je zavedenie ateistickej totality, nič menej.
2. Kresťanská demokracia existuje — a funguje
Autor tvrdí, že je to nezmysel.
Realita tvrdo nesúhlasí.
Kresťanská demokracia existuje, má tradíciu a funguje v stabilných, moderných demokraciách.
- Nemecko – CDU/CSU: zakladatelia povojnovej demokracie, európske piliere.
- Holandsko – CDA: historická strana umožňujúca pluralitu a stabilitu.
- Rakúsko – ÖVP: dlhoročná súčasť vlád, žiadna teokracia v nedohľadne.
- Taliansko – DC: jeden zo stĺpov povojnovej obnovy a demokratizácie.
Tvrdiť, že kresťanská demokracia nemôže existovať, je rovnaké ako tvrdiť, že Eiffelovka je len obrázok.
Je to faktický analfabetizmus.
3. Zahraničné kresťanské strany – niektoré sú prísne, ale automatickú autokraciu im nenalepíš
Áno, v niektorých krajinách existujú strany, ktoré majú silný teokratizujúci nádych.
Ale generalizovať, že všetky kresťanské strany sú autokracie?
To je ako tvrdiť, že keď niektorý gamer cheatoval, tak všetci sú podvodníci.
Kto to tvrdí, je — bez obalu — klamár a podvodník.
Nie analytik. Nie odborník.
Len ideológ so záujmom nafukovať vlastnú bublinu.
4. Kuffovci a podobní – tam je problém
Keď chceš hovoriť o toxickej klerikalizácii, ukazuj prstom tam, kde to reálne horí:
- Kuffovské strany,
- ultraklerikálne hnutia,
- politické projekty, ktoré si robia kampaň z oltára.
To sú tie útvary, kde vidíš nábeh na autoritatívne myslenie, manipuláciu a „vládnutie cez svätú vodu“.
Tam treba byť kritický, tam treba byť prísny.
Ale tieto extrémy nie sú kresťanská demokracia.
Sú to paródie na ňu.
5. Pôvodný článok – čistá propaganda a nenávistný pamflet
Ten text nie je argumentačne slabý.
On je argumentačne dutý.
Je to pamflet človeka, ktorý odmieta pluralitu, vyznáva vlastný jediný správny svetonázor a volá po spoločenskom inžinierstve zakázaním náboženstva v praxi.
Je to:
- nenávistné,
- extrémistické v rétorike,
- fakticky nepresné,
- filozoficky plytké,
- politicky manipulatívne.
Propaganda v najčistejšej podobe.
Zhrnutie pre tých, čo scrollujú:
Kresťanská demokracia nie je oxymoron.
Oxymoron je predstava, že demokracia môže existovať len vtedy, keď jedným ideologickým ťahom gumy zrušíš tradíciu, vieru, kultúru a rodičovské práva miliónov ľudí.


Tam by dristy pisat nemohol. Nemal by cas. ... ...
Uvedomujem si, že tento môj postoj ohľadom... ...
Pán Citatel, osobne nemám problém s ateizmom.... ...
Uvádzam názov článku. Pokojne si ho môžete... ...
Ked myslis, Zide, tak mysli, no nehovor. ...
Celá debata | RSS tejto debaty