Filip T. Holzer

Maďarsko sa ocitlo v pozícii, ktorú EÚ sama vytvorila: peniaze alebo poslušnosť. Európska komisia a Rada hodnotia, „či krajina dodržiava princípy právneho štátu“, a rozhodujú, že ak nie, fondy sa zablokujú. Problém je jasný: tento mechanizmus nie je nezávislý. Je to systém, kde Brusel hodnotí svojho člena, nie externá inštitúcia, ktorá by nemala politický záujem ani viazanosť.

Ak by existoval skutočne nezávislý občiansky sektor, ktorý by dohliadal na dodržiavanie pravidiel a správy eurofondov mimo štruktúry EÚ, mohli by sme konečne hovoriť o objektívnej kontrole. Mechanizmus, ktorý dnes funguje, je politický, nie faktický.

Bez takéhoto nezávislého systému je každé rozhodnutie Bruselu automaticky v rukách politického aparátu, ktorý môže interpretovať fakty podľa vlastného záujmu. A tu stojím na strane Maďarska: kým neexistuje autonómna, externá kontrola, nemá zmysel trestať členský štát, ktorý sa snaží fungovať podľa vlastného právneho rámca.

Tento postoj nie je o obhajobe zlyhaní, korupcie alebo netransparentného správania. Je o principiálnom práve členského štátu na spravodlivé a objektívne hodnotenie. Kým EÚ nevytvorí systém, ktorý bude reálne nezávislý od svojich vlastných politických štruktúr, všetky „blokácie fondov“ sú len politickým nástrojom.

A to je miesto, kde sa politika stretáva s realitou: ak systém nezávislej kontroly nebude existovať a nebude fungovať, stojím na strane Maďarska.