Filip T. Holzer

Správa vyšetrovacej komisie OSN z júna 2026 vyvolala silné reakcie po tom, ako dospela k záveru, že izraelské sily mali v niektorých prípadoch úmyselne zabíjať gazanské deti. Tieto zistenia však okamžite narazili na kritiku zo strany viacerých organizácií a analytikov, ktorí spochybnili metodológiu vyšetrovania aj samotné závery komisie.

Jedným z najobsiahlejších dokumentov reagujúcich na správu je rebuttal organizácie UN Watch. Jeho autori netvrdia, že palestínske deti počas vojny nezomierali. Naopak, uznávajú rozsah tragédie a vysoký počet detských obetí. Namietajú však, že medzi konštatovaním „deti zahynuli počas vojenských operácií“ a tvrdením „deti boli zámerne vyhľadávané a zabíjané preto, že boli deťmi“ existuje zásadný právny a dôkazný rozdiel.

Otázka úmyslu

Najvýznamnejšou výhradou kritikov je otázka úmyslu. V medzinárodnom humanitárnom práve nestačí preukázať samotnú smrť civilistu. Pri tak závažných obvineniach je potrebné preukázať aj to, že útočník vedel, koho má pred sebou, a vedome sa rozhodol zaútočiť.

Kritici tvrdia, že správa OSN často nedokazuje, čo konkrétny vojak videl, aké informácie mal k dispozícii alebo aká bola situácia na bojisku v okamihu útoku. Bez takýchto dôkazov je podľa nich problematické vyvodzovať záver o úmyselnom zabíjaní detí.

Bojové podmienky a úloha Hamasu

Ďalšou významnou námietkou je podľa kritikov nedostatočné zohľadnenie bojových podmienok v Gaze. Hamas dlhodobo operuje v hustej civilnej zástavbe, využíva tunelové siete a podľa viacerých zdrojov umiestňuje vojenskú infraštruktúru do blízkosti civilných objektov.

Autori kritiky tvrdia, že správa OSN venuje relatívne malú pozornosť otázke, či sa v miestach incidentov nachádzali bojovníci Hamasu alebo Palestínskeho islamského džihádu, prípadne či prebiehali bojové operácie. Podľa nich je bez tejto analýzy veľmi ťažké objektívne posúdiť jednotlivé prípady.

Lekári ako svedkovia, nie vyšetrovatelia

Správa OSN sa vo viacerých prípadoch opiera o výpovede lekárov a zdravotníckeho personálu. Kritici však upozorňujú, že hoci lekári dokážu odborne posúdiť charakter zranení, nie sú automaticky schopní určiť, kto vystrelil, z akej pozície bola strela vypálená alebo aký bol úmysel strelca.

Podľa autorov kritiky si takéto závery vyžadujú balistické expertízy, rekonštrukciu udalostí, spravodajské informácie a ďalšie forenzné dôkazy.

Sporné balistické závery

Dokument taktiež spochybňuje niektoré závery týkajúce sa identifikácie použitých zbraní. Kritici tvrdia, že správa OSN v niektorých prípadoch pripisuje konkrétne projektily, pušky alebo vojenské jednotky bez toho, aby boli zverejnené podrobné forenzné analýzy, laboratórne výsledky alebo kompletný reťazec dôkazov.

Podľa nich tak vzniká riziko, že sa z neúplných údajov vyvodzujú príliš definitívne závery.

Nemocnice a otázka dôveryhodnosti zdrojov

Osobitnú pozornosť venujú autori kritiky nemocniciam v Gaze. Poukazujú na množstvo správ a dôkazov naznačujúcich, že Hamas a Palestínsky islamský džihád využívali niektoré zdravotnícke zariadenia na vojenské účely.

Z tohto dôvodu tvrdia, že výpovede pochádzajúce z týchto prostredí by mali byť podrobené rovnako dôslednému preverovaniu ako akýkoľvek iný dôkaz v konflikte.

Záver

Tragédia gazanských detí je nespochybniteľná. Otázkou však zostáva, či dostupné dôkazy skutočne postačujú na záver, že existovala systematická politika úmyselného zabíjania detí.

Kritici správy OSN tvrdia, že komisia nepreukázala úmysel na úrovni, ktorú si takéto obvinenia vyžadujú. Namiesto toho podľa nich často zamieňa tragické dôsledky vojny s dôkazom vedomej politiky zacielenej na deti.

Diskusia o dôveryhodnosti zdrojov sa pritom netýka len nemocníc. V posledných rokoch sa objavili aj vážne obvinenia voči Agentúre OSN pre pomoc utečencom z Gazy, Samarie a Judei (UNRWA). Izrael a viaceré ďalšie krajiny poukázali na prípady, keď boli niektorí zamestnanci UNRWA obvinení z väzieb na Hamas alebo z účasti na aktivitách tejto organizácie. Hoci rozsah a význam týchto väzieb zostávajú predmetom medzinárodných sporov, celá kauza ukazuje, že pri hodnotení dôkazov z konfliktu v Gaze je potrebné pristupovať ku všetkým zdrojom kriticky a s dôsledným overovaním.