Prečo odmietam eugeniku aj „moslimský model rodiny“ propagovaný Filipom Sulíkom

V poslednom období sa čoraz častejšie objavujú názory, že spoločnosť by fungovala lepšie, keby sa rozmnožovali predovšetkým tí „najlepší“ muži. Podľa verejných vystúpení Filip Sulík sa ako pozitívny príklad niekedy uvádzajú tradičné moslimské spoločnosti, v ktorých môže mať úspešný muž viac manželiek, zatiaľ čo veľká časť mužov zostáva bez partnerky. Sulík sa dlhodobo prezentuje obhajobou tradičnej rodiny, kritikou feminizmu a moderných partnerských modelov.

S takýmto pohľadom nesúhlasím. Nie preto, že by som nevidel jeho príťažlivosť. Práve naopak. Je príťažlivý presne tým spôsobom, akým sú príťažlivé mnohé jednoduché riešenia zložitých problémov.

Eugenika znie logicky. A práve v tom je problém.

Predstavme si, že by sme sa rozhodli zvýšiť priemernú inteligenciu ľudstva. Na prvý pohľad sa zdá rozumné podporovať rozmnožovanie úspešných ľudí.

Veď kto by nechcel viac ľudí ako:

  • Elon Musk,
  • Bill Gates,
  • Mark Zuckerberg,
  • alebo Charlie Kirk?

Na papieri to vyzerá presvedčivo. Ak sú úspešní, inteligentní alebo vplyvní, prečo by ich gény nemali dostať prednosť?

Lenže práve tu sa eugenika začína rozpadať.

Kto vlastne rozhodne, čo je kvalita?

Prvý problém je úplne základný.

Prečo práve Musk a nie tisíce vedcov, ktorých mená nepoznáme?

Prečo Zuckerberg a nie špičkový matematik?

Prečo Charlie Kirk a nie nositeľ Nobelovej ceny?

Prečo podnikateľ a nie hudobný génius?

Eugenika vždy predpokladá existenciu objektívneho meradla ľudskej hodnoty. Také však neexistuje.

Spoločnosť potrebuje podnikateľov, vedcov, učiteľov, umelcov, remeselníkov, lekárov, rodičov aj ľudí s netradičným spôsobom myslenia. Hodnotu človeka nemožno zmerať jediným číslom.

Úspech nie je dedičný recept

Ďalším problémom je, že úspech nevzniká iba z génov.

Elon Musk sa nenarodil ako majiteľ spoločností. Bill Gates sa nenarodil ako zakladateľ Microsoftu. Mark Zuckerberg sa nenarodil ako tvorca Facebooku.

Ich úspech vznikol kombináciou talentu, prostredia, vzdelania, príležitostí, kontaktov, historického obdobia a vlastných rozhodnutí.

Ani keby mali stovky detí, neexistuje žiadna záruka, že by vznikli stovky ďalších Muskov či Gatesov.

Eugenika predpokladá oveľa jednoduchší svet, než aký v skutočnosti existuje.

Najväčšia sila ľudstva je rozmanitosť

Existuje však ešte zásadnejší dôvod, prečo eugeniku odmietam.

Talent nevzniká len z priemeru. Veľmi často vzniká z odlišnosti.

Mnoho veľkých objaviteľov, vedcov, umelcov či inovátorov bolo vo svojej dobe považovaných za zvláštnych, nepraktických alebo dokonca problémových.

Keby sa spoločnosť rozhodla rozmnožovať iba určitý typ ľudí, mohla by prísť práve o tých, ktorí neskôr posunú civilizáciu dopredu.

Genetická rozmanitosť nie je chyba systému.

Je to jeden z dôvodov, prečo ľudstvo dokázalo prežiť a napredovať.

Prečo odmietam „alfa model“ rodiny

Rovnako problematická je predstava, že malá skupina „alfa samcov“ by mala mať väčšinu žien, zatiaľ čo ostatní muži by mali zostať bez partneriek.

Takýto systém nevytvára stabilnú spoločnosť.

Vytvára spoločnosť víťazov a porazených.

Navyše redukuje ženy na odmenu za status a mužov na súťažiace biologické jednotky.

V zdravom vzťahu však nejde o genetickú kvalitu, výšku príjmu ani postavenie v hierarchii. Ide o vzájomný súhlas, dôveru, lásku, lojalitu a schopnosť vytvoriť fungujúcu rodinu.

Ak začneme ľudí deliť na tých, ktorí majú právo na partnera, a tých, ktorí ho mať nemajú, opúšťame predstavu rovnej ľudskej dôstojnosti.

Prečo som zástancom práva na život

Moje odmietanie eugeniky súvisí aj s tým, že som zástancom práva na život.

Ak pripustíme, že niektorí ľudia majú vyššiu hodnotu než iní, veľmi rýchlo sa dostaneme k otázke, ktorí ľudia sú dostatočne hodnotní na to, aby sa narodili, a ktorí nie.

Práve tu sa historicky eugenické hnutia dostávali na nebezpečné územie.

Ľudská dôstojnosť by nemala závisieť od inteligencie, krásy, zdravotného stavu, bohatstva ani spoločenského úspechu.

Človek nemá hodnotu preto, že je výnimočný.

Má hodnotu preto, že je človekom.

Záver

Eugenika zlyháva na tom, že si mýli úspech s genetickou nadradenosťou a rozmanitosť s chybou.

Predstava, že by sa mali prioritne rozmnožovať ľudia ako Elon Musk, Bill Gates, Mark Zuckerberg alebo Charlie Kirk, môže na prvý pohľad pôsobiť lákavo. Neexistuje však dôkaz, že by viedla k lepšej spoločnosti. Naopak, mohla by zničiť práve tú rozmanitosť, z ktorej vznikajú nové talenty, nové myšlienky a nové príležitosti.

A preto odmietam nielen eugeniku, ale aj predstavu spoločnosti rozdelenej na „alfa samcov“, ktorí sa množia, a ostatných, ktorým má byť táto možnosť odopretá.

Nie preto, že by bola nepraktická.

Ale preto, že stavia hodnotu človeka na biologickom rebríčku namiesto jeho ľudskej dôstojnosti.

Nenávisť nemá miesto v slobodnej spoločnosti

26.07.2026

S hlbokým zármutkom som prijal správu o tragickom útoku na účastníkov pochodu CSD v Berlíne. Bez ohľadu na to, aké má človek názory na otázky sexuality, rodiny či spoločenských hodnôt, útok namierený proti ľuďom je neprijateľný. Násilie nikdy nesmie byť prostriedkom na presadzovanie presvedčenia. Každý človek má právo žiť bez strachu z toho, že sa stane terčom [...]

Prípad Karim Khan: medzi prezumpciou neviny a ochranou dôveryhodnosti Medzinárodného trestného súdu

26.07.2026

Odvolanie hlavného prokurátora Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karima Khana otvorilo jednu z najťažších otázok fungovania spravodlivosti: ako vyvážiť právo jednotlivca na spravodlivý proces s potrebou zachovať dôveru v inštitúciu, ktorá má vyšetrovať najzávažnejšie zločiny sveta? Khan bol odvolaný po rozhodnutí členských štátov ICC v súvislosti s obvineniami [...]

Sloboda, hranice a nový konzervatívny obrat Európy

25.07.2026

Narastajúca podpora konzervatívnych, pravicových a populistických strán v Európe nie je iba reakciou na ekonomické problémy alebo politické rozhodnutia posledných rokov. Je aj prejavom širšej spoločenskej diskusie o tom, kde sa končí sloboda jednotlivca a kde začína potreba spoločenských pravidiel. Jednou z tém, ktorá ukazuje túto dilemu, sú aj otázky identity, životného [...]

Filip Tadeáš Holzer

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 465
Celková čítanosť: 660580x
Priemerná čítanosť článkov: 1421x

Autor blogu

Kategórie