Filip T. Holzer

Pani Tabáková,

morské koníky majú fascinujúce rozmnožovanie. A áno – u morských koníkov naozaj existuje situácia, keď potomstvo nosí a následne „rodí“ samec.

Nie je to ideológia. Nie je to politický program. Nie je to výsledok modernej spoločnosti.

Je to zoológia.

Samica morského koníka odovzdá vajíčka samcovi do špeciálneho plodového vaku. Samec ich následne nosí, zabezpečuje vhodné podmienky pre ich vývoj a napokon vypudí vyvinuté mláďatá. Príroda si jednoducho povedala, že tentoraz to bude robiť ocko.

A teraz prichádza tá podstatná časť:

To však vôbec neznamená, že rovnaký biologický mechanizmus máme prenášať na človeka.

Človek nie je morský koník.

Tak ako skutočnosť, že samce niektorých živočíchov nosia potomstvo, neznamená, že by sa rovnaký spôsob reprodukcie mal stať súčasťou ľudskej biológie, ani veta v detskej fantasy knihe o tom, že „ockovia privádzajú na svet bábätká“, automaticky nepredstavuje návod pre deti, ako funguje ľudské rozmnožovanie.

Je to rozprávka.

A práve tu sa podľa mňa celý príbeh začína zbytočne komplikovať.

Rozprávka nie je učebnica biológie

Kniha o morských vílach je fantasy. Jej svet nemusí fungovať podľa pravidiel ľudskej anatómie.

Morské víly môžu mať plutvy, môžu žiť v rozprávkovom podmorskom kráľovstve, môžu piecť pizzu a jej svet môže obsahovať aj motív inšpirovaný morskými koníkmi.

Ak rodič nechce, aby jeho štvorročné dieťa čítalo konkrétnu knihu, je to jeho rozhodnutie. Rodičia majú právo vyberať svojim deťom literatúru podľa vlastných hodnôt.

Ale medzi vetami „túto knihu nechcem pre svoje dieťa“ a „táto kniha je dôkazom zvrátenej ideológie“ je obrovský rozdiel.

A ešte väčší rozdiel je medzi nesúhlasom s konkrétnym obsahom a nenávisťou voči ľuďom.

A tu už sa dostávame k transsexualizmu

Je úplne legitímne diskutovať o tom, čo znamená biologické pohlavie, rodová identita, medicínska tranzícia alebo aké miesto majú mať jednotlivé témy vo vzdelávaní detí.

O týchto otázkach môžeme viesť veľmi ostrú diskusiu.

Ale ľudia s diagnózou F64.0 nie sú morskí koníci.

A už vôbec nie sú nepriateľmi spoločnosti len preto, že ich biologické pohlavie a prežívaná rodová identita sú v rozpore.

Ak chcete kritizovať konkrétnu politiku, robte to.

Ak chcete diskutovať o tom, v akom veku majú deti dostávať informácie o sexualite a rodovej identite, diskutujme.

Ak máte výhrady k medicínskym postupom, diskutujme aj o nich.

Ale nerobme z diagnózy F64.0 strašiaka a z ľudí, ktorých sa týka, symbol všetkého, čo sa nám nepáči na modernej spoločnosti.

To už nie je diskusia o biológii.

To je stigmatizácia.

Biológia je totiž oveľa zaujímavejšia než kultúrna vojna

Práve príroda nám ukazuje, že realita je komplikovanejšia než jednoduché politické heslá.

Existujú druhy, pri ktorých samce nosia potomstvo. Existujú živočíchy meniace pohlavie. Existujú organizmy, ktoré sa rozmnožujú spôsobmi, ktoré by nám pri pohľade cez ľudskú skúsenosť pripadali úplne absurdné.

A napriek tomu z toho nerobíme politický manifest.

Prečo?

Pretože biologický fakt nemusí byť politickým programom.

A presne rovnaký princíp môžeme uplatniť aj opačne.

To, že niečo existuje v ľudskej spoločnosti, ešte neznamená, že to musíme všetci osobne podporovať alebo považovať za ideálny model života.

Ale znamená to, že by sme o tom mali byť schopní hovoriť bez démonizácie ľudí.

Takže, pani Tabáková…

Morské koníky naozaj „rodia“.

Je to úžasný biologický fenomén.

Nie je to však argument za to, aby ľudia začali fungovať ako morské koníky.

Rovnako jedna veta v detskej fantasy knihe nie je dôkazom, že sa niekto pokúša meniť biologické zákony človeka.

A diagnóza F64.0 už vôbec nie je dôvodom na nenávisť.

Môžeme nesúhlasiť. Môžeme diskutovať. Môžeme kritizovať. Môžeme dokonca povedať: „Toto pre svoje dieťa nechcem.“

Ale nemusíme pritom zhadzovať knihy do koša, označovať ľudí za zvrátených alebo robiť z celej skupiny ľudí ideologického nepriateľa.

Pretože ak chceme hovoriť o biológii, začnime biológiou.

A ak chceme hovoriť o ľuďoch, začnime ľudskosťou.

Morské koníky nám totiž ukazujú jednu veľmi jednoduchú vec: príroda je fascinujúca. Bola by škoda ju používať iba ako muníciu v kultúrnej vojne.

A ešte jedna vec na záver

Nie som zástancom tranzície ani zmeny pohlavia. Mám na túto problematiku svoj vlastný názor a nevidím dôvod predstierať, že ho nemám.

To však neznamená, že budem trans ľudí prenasledovať, ponižovať alebo o nich hovoriť ako o niečom amorálnom či neprirodzenom. Sú to ľudia. Ľudia, ktorí urobili rozhodnutia, s ktorými môžem alebo nemusím súhlasiť.

Budem ich preto rešpektovať ako ľudí s iným pohľadom na život a očakávať od nich rovnaký rešpekt voči mne.

Ak si želajú, aby som ich oslovoval určitými zámenami, môžem sa rozhodnúť, že ich používať nebudem. Rovnako však očakávam, že moje rozhodnutie nebude automaticky označované za nenávisť, bigotnosť alebo útok na ich ľudskú dôstojnosť.

Nesúhlas totiž nie je nenávisť.

Rešpektovať človeka neznamená súhlasiť s každým jeho rozhodnutím. Znamená to uznať, že aj človek, s ktorým zásadne nesúhlasím, má svoju dôstojnosť a právo žiť svoj život.

Preto ma môj názor na tranzície nerobí bigotným človekom.

Robí zo mňa človeka, ktorý rešpektuje trans osobu ako človeka, rešpektuje jej právo rozhodovať o vlastnom živote a zároveň si ponecháva právo mať na tranzície vlastný názor.

A ak chceme žiť v spoločnosti, kde sa rešpektujeme navzájom, potom musí platiť oboje:

Ty máš právo byť tým, kým chceš byť. Ja mám právo nesúhlasiť s tým, ako to vnímaš. Ani jedno z toho nám nedáva právo toho druhého nenávidieť.