Na dosah mieru: Pokusy o dohodu medzi Izraelom a Palestínou, ktoré takmer zmenili dejiny

Konflikt medzi Izraelom a Palestínou patrí medzi najkomplexnejšie a najdlhšie trvajúce spory moderného sveta. No aj napriek desaťročiam krviprelievania, nenávisti a vzájomnej nedôvery sa niekoľko ráz zdalo, že mier je na dosah. V tomto článku sa ponoríme do piatich historicky najvážnejších pokusov o dosiahnutie mierovej dohody medzi Izraelom a Palestíncami — pokusov, ktoré takmer prepísali dejiny Blízkeho východu.


1. Dohody z Osla (1993 – 1995)

Iniciátor: Nórska diplomacia a izraelskí aj palestínski mierový aktivisti, s podporou izraelského ministra zahraničných vecí Shimona Peresa a palestínskeho vyjednávača Ahmeda Qureiu.

Prečo? Po vyčerpávajúcej prvej intifáde a globálnych tlakoch na ukončenie konfliktu sa naskytla výnimočná diplomatická príležitosť na nepriame rokovania mimo pozornosti verejnosti.

Kontext: V deväťdesiatych rokoch dochádzalo k vyčerpaniu oboch strán z prvej intifády (1987–1993). Prostredníctvom tajných rokovaní v nórskom Osle sa podarilo Izraelu a Organizácii za oslobodenie Palestíny (PLO) dosiahnuť prielom.

Hlavné body dohody:

  • Vzájomné uznanie Izraela a PLO.
  • Vznik Palestískej samosprávy s obmedzenou autonómiou v Gaze a na častiach Západného brehu.
  • Záväzok o rokovaní o konečnom statuse sporných oblastí.

Prečo to zlyhalo? Proces bol krehký a čelil silnému odporu z oboch strán. V roku 1995 bol izraelský premiér Jicchak Rabin zavraždený krajne pravicovým Izraelčanom. Dôvera medzi stranami sa rozpadla, a násilie opäť nabralo na obrátkach.


2. Camp David Summit (2000)

Iniciátor: Prezident USA Bill Clinton.

Prečo? Clinton sa pokúsil zanechať silný diplomatický odkaz pred koncom svojho prezidentského obdobia. Zároveň chcel využiť momentum po relatívne pokojnom období v regióne.

Kontext: Premiér Ehud Barak sa rozhodol urobiť odvážny krok a spolu s prezidentom Billom Clintonom a Jásirom Arafatom rokovali v Camp Davide.

Návrh Izraela:

  • Približne 91 % Západného brehu + časť Gazy.
  • Výmena území na kompenzáciu záborov.
  • Rozdelenie Jeruzalema (východná časť pre Palestíncov).
  • Obmedzený návrat utečencov.

Prečo to zlyhalo? Arafat ponuku odmietol. Obával sa, že by dohoda neuspokojila palestínsky národ, najmä v otázke návratu utečencov a suverenity nad Chrámovou horou. Clinton sa vyjadril, že Arafat „zmeškal svoju životnú príležitosť.“


3. Taba (2001)

Iniciátor: Izraelský premiér Ehud Barak, v snahe zachrániť, čo sa dalo z neúspešného Camp Davidu.

Prečo? Barak si uvedomoval, že bez pokroku hrozí ďalšie kolo násilia. Chcel využiť posledné dni svojej funkcie na uzatvorenie dohody.

Kontext: Rok po Camp Davide sa rozhovory obnovili v egyptskej Tabe. Strany sa dostali ešte bližšie k dohode.

Pokrok:

  • Izrael navrhol až 97 % Západného brehu.
  • Reálna šanca na de facto rozdelenie Jeruzalema.
  • Riešenie utečencov s medzinárodnou pomocou.

Prečo to zlyhalo? Voľby v Izraeli priniesli na čelo Ariel Šarona, ktorý bol voči Palestínčanom nekompromisný. Rokovania skončili bez podpisu, hoci v dokumente obaja vyjednávači uviedli, že boli „nikdy tak blízko“ dohody.


4. Annapolis (2007)

Iniciátor: Prezident USA George W. Bush.

Prečo? Po rokoch ignorovania konfliktu sa Bush rozhodol pokúsiť sa o diplomatický prielom v závere svojho údradu, najmä po fiasku v Iraku.

Kontext: USA pod vedením prezidenta Georgea W. Busha sa pokúsili znovu naštartovať proces. Izrael reprezentoval premiér Ehud Olmert, Palestínsku samosprávu prezident Mahmúd Abbás.

Hlavné body rokovaní:

  • Hraničné územie: výmena osád za iné územia.
  • Jeruzalem: rozdelenie města.
  • Úcelové riešenie problému utečencov.

Prečo to zlyhalo? Olmert čelil korupčným obvineniam a stratil politickú silu. Navyše, Palestínske územie bolo rozdelené — na Západnom brehu vládol Fatah, v Gaze Hamas, ktorý rokovania odmietal.


5. Kerryho iniciatíva (2013–2014)

Iniciátor: Americký minister zahraničných vecí John Kerry.

Prečo? Kerry veril, že diplomatické okno je ešte otvorené a silno veril v možnosť obojstrannej dohody. Vytvoril intenzívny harmonogram rokovaní a aktívne cestoval medzi stranami.

Kontext: Minister zahraničných vecí USA John Kerry strávil vyčerpávajúce mesiace sprostredkovaním rokovaní medzi Netanjahuom a Abbásom.

Rokovania:

  • Hlboké, ale neverejné.
  • Riešili sa všetky kľúcové otázky: hranice, Jeruzalem, utečenci, uznanie Izraela.

Prečo to zlyhalo? Zásadné rozpory pretrvali. Izrael nechcel pristúpiť na plné stiahnutie z okupovaných území, Palestínčania odmietli uznať Izrael ako židovský štát. Hamas zostal mimo rokovaní.


Záver:

Každý z týchto pokusov predstavoval šancu na prelom, no každý aj odhalil hľbku problémov, ktoré delia Izrael a Palestínu. Otázky ako suverenita Jeruzalema, právo na návrat, bezpečnostné záruky a samotné uznanie sú ešte stále nerozlúštené.

Keby však niektorý z týchto pokusov prešiel, svet by dnes mohol vyzerať inak — a možno by na miestach, kde dnes dunia bomby, zaznievali detské smiechy.

Chameneího slová o „rozdrvení Izraela“ sú prehnané a absurdné. Čo sa naozaj stalo počas 12-dňovej vojny Iránu a Izraela?

27.06.2025

Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí opäť zaujal svet silnými vyjadreniami, ktoré sa skôr než s realitou zhodujú s rétorikou propagandistického románu. Na sociálnej sieti X vyhlásil, že Irán porazil Izrael a Spojené štáty, pričom tvrdil, že Izrael bol „zrazený na kolená a rozdrvený“. Ako to už býva, za veľkými slovami sa často skrýva malá [...]

Izrael: Malý štát, veľká odveta. A ešte väčšia otázka, čo ďalej

24.06.2025

Dvanásť dní. Nie je to ani polovica mesiaca, ale vo svete diplomacie a dezinformácií je to večnosť. A keď sa za ten čas podarí jednej krajine otriasť základmi regionálneho poriadku, zdecimovať vojenské kapacity protivníka a ešte k tomu prežiť – je to úspech? Áno.Je to aj víťazstvo? Možno. Izrael za posledné dva týždne ukázal svetu, že nie je len trvalým problémom [...]

Verejné stanovisko Filipa Tadeáša Holzera: O nenávisti, antisemitizme a jednej veľmi kreatívnej konšpirácii

23.06.2025

Dostal som komentár. Nie kritiku. Nie otázku. Nie nesúhlas.Dostal som špinu. „Zastávať sa nacistického Izraela, najväčšieho ZLA na tejto planéte môže len mentálny úplný mrzák.“„ISSrael. FAKT, NIE METAFORA.“„Agent Mossadu.“„Sionistické zvratky.“ Takto vraj vyzerá „odvážna pravda“. V skutočnosti je to len nenávistný útok, ktorý: dehumanizuje [...]

SPD Lars Klingbeil

Nemecké SPD si na zjazde zvolilo za svojich predsedov Klingbeila a Basovú

27.06.2025 23:02

Za predsedov ich zvolili ich stranícki delegáti v prvý deň trojdňového zjazdu.

Donald Trump

Trump stopol obchodné rokovania s Kanadou za „nehoráznu“ digitálnu daň

27.06.2025 21:24, aktualizované: 22:45

Prezident napísal, že Kanada informovala USA, že neplánuje ustúpiť od dane z digitálnych služieb.

Cintorín Slávičie údolie, parkovisko, autá

Otec vo Francúzsku zabudol dvojročné dieťa v aute, zomrelo na dehydratáciu

27.06.2025 20:49

Otec je vo väzbe s obvinením z usmrtenia z nedbanlivosti.

Holandsko, NATO, summit, Donald Trump

Trump by bombardoval Irán opäť

27.06.2025 20:28

Trump povedal, že sa nedomnieva, že Irán sa chce po americkom a izraelskom bombardovaní stále usilovať o získanie jadrovej zbrane.

Filip Tadeáš Holzer

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 137
Celková čítanosť: 158207x
Priemerná čítanosť článkov: 1155x

Autor blogu

Kategórie