Na dosah mieru: Pokusy o dohodu medzi Izraelom a Palestínou, ktoré takmer zmenili dejiny

Konflikt medzi Izraelom a Palestínou patrí medzi najkomplexnejšie a najdlhšie trvajúce spory moderného sveta. No aj napriek desaťročiam krviprelievania, nenávisti a vzájomnej nedôvery sa niekoľko ráz zdalo, že mier je na dosah. V tomto článku sa ponoríme do piatich historicky najvážnejších pokusov o dosiahnutie mierovej dohody medzi Izraelom a Palestíncami — pokusov, ktoré takmer prepísali dejiny Blízkeho východu.


1. Dohody z Osla (1993 – 1995)

Iniciátor: Nórska diplomacia a izraelskí aj palestínski mierový aktivisti, s podporou izraelského ministra zahraničných vecí Shimona Peresa a palestínskeho vyjednávača Ahmeda Qureiu.

Prečo? Po vyčerpávajúcej prvej intifáde a globálnych tlakoch na ukončenie konfliktu sa naskytla výnimočná diplomatická príležitosť na nepriame rokovania mimo pozornosti verejnosti.

Kontext: V deväťdesiatych rokoch dochádzalo k vyčerpaniu oboch strán z prvej intifády (1987–1993). Prostredníctvom tajných rokovaní v nórskom Osle sa podarilo Izraelu a Organizácii za oslobodenie Palestíny (PLO) dosiahnuť prielom.

Hlavné body dohody:

  • Vzájomné uznanie Izraela a PLO.
  • Vznik Palestískej samosprávy s obmedzenou autonómiou v Gaze a na častiach Západného brehu.
  • Záväzok o rokovaní o konečnom statuse sporných oblastí.

Prečo to zlyhalo? Proces bol krehký a čelil silnému odporu z oboch strán. V roku 1995 bol izraelský premiér Jicchak Rabin zavraždený krajne pravicovým Izraelčanom. Dôvera medzi stranami sa rozpadla, a násilie opäť nabralo na obrátkach.


2. Camp David Summit (2000)

Iniciátor: Prezident USA Bill Clinton.

Prečo? Clinton sa pokúsil zanechať silný diplomatický odkaz pred koncom svojho prezidentského obdobia. Zároveň chcel využiť momentum po relatívne pokojnom období v regióne.

Kontext: Premiér Ehud Barak sa rozhodol urobiť odvážny krok a spolu s prezidentom Billom Clintonom a Jásirom Arafatom rokovali v Camp Davide.

Návrh Izraela:

  • Približne 91 % Západného brehu + časť Gazy.
  • Výmena území na kompenzáciu záborov.
  • Rozdelenie Jeruzalema (východná časť pre Palestíncov).
  • Obmedzený návrat utečencov.

Prečo to zlyhalo? Arafat ponuku odmietol. Obával sa, že by dohoda neuspokojila palestínsky národ, najmä v otázke návratu utečencov a suverenity nad Chrámovou horou. Clinton sa vyjadril, že Arafat „zmeškal svoju životnú príležitosť.“


3. Taba (2001)

Iniciátor: Izraelský premiér Ehud Barak, v snahe zachrániť, čo sa dalo z neúspešného Camp Davidu.

Prečo? Barak si uvedomoval, že bez pokroku hrozí ďalšie kolo násilia. Chcel využiť posledné dni svojej funkcie na uzatvorenie dohody.

Kontext: Rok po Camp Davide sa rozhovory obnovili v egyptskej Tabe. Strany sa dostali ešte bližšie k dohode.

Pokrok:

  • Izrael navrhol až 97 % Západného brehu.
  • Reálna šanca na de facto rozdelenie Jeruzalema.
  • Riešenie utečencov s medzinárodnou pomocou.

Prečo to zlyhalo? Voľby v Izraeli priniesli na čelo Ariel Šarona, ktorý bol voči Palestínčanom nekompromisný. Rokovania skončili bez podpisu, hoci v dokumente obaja vyjednávači uviedli, že boli „nikdy tak blízko“ dohody.


4. Annapolis (2007)

Iniciátor: Prezident USA George W. Bush.

Prečo? Po rokoch ignorovania konfliktu sa Bush rozhodol pokúsiť sa o diplomatický prielom v závere svojho údradu, najmä po fiasku v Iraku.

Kontext: USA pod vedením prezidenta Georgea W. Busha sa pokúsili znovu naštartovať proces. Izrael reprezentoval premiér Ehud Olmert, Palestínsku samosprávu prezident Mahmúd Abbás.

Hlavné body rokovaní:

  • Hraničné územie: výmena osád za iné územia.
  • Jeruzalem: rozdelenie města.
  • Úcelové riešenie problému utečencov.

Prečo to zlyhalo? Olmert čelil korupčným obvineniam a stratil politickú silu. Navyše, Palestínske územie bolo rozdelené — na Západnom brehu vládol Fatah, v Gaze Hamas, ktorý rokovania odmietal.


5. Kerryho iniciatíva (2013–2014)

Iniciátor: Americký minister zahraničných vecí John Kerry.

Prečo? Kerry veril, že diplomatické okno je ešte otvorené a silno veril v možnosť obojstrannej dohody. Vytvoril intenzívny harmonogram rokovaní a aktívne cestoval medzi stranami.

Kontext: Minister zahraničných vecí USA John Kerry strávil vyčerpávajúce mesiace sprostredkovaním rokovaní medzi Netanjahuom a Abbásom.

Rokovania:

  • Hlboké, ale neverejné.
  • Riešili sa všetky kľúcové otázky: hranice, Jeruzalem, utečenci, uznanie Izraela.

Prečo to zlyhalo? Zásadné rozpory pretrvali. Izrael nechcel pristúpiť na plné stiahnutie z okupovaných území, Palestínčania odmietli uznať Izrael ako židovský štát. Hamas zostal mimo rokovaní.


Záver:

Každý z týchto pokusov predstavoval šancu na prelom, no každý aj odhalil hľbku problémov, ktoré delia Izrael a Palestínu. Otázky ako suverenita Jeruzalema, právo na návrat, bezpečnostné záruky a samotné uznanie sú ešte stále nerozlúštené.

Keby však niektorý z týchto pokusov prešiel, svet by dnes mohol vyzerať inak — a možno by na miestach, kde dnes dunia bomby, zaznievali detské smiechy.

Izrael a Gaza: Analýza konfliktu a výziev pre Slovensko

04.10.2025

Dňa 7. októbra 2023 zažila Izrael najkrvavejší deň od svojho vzniku. Hamas uskutočnil koordinovaný útok zo všetkých strán – pozemný, námorný a vzdušný – pričom zahynulo približne 1 200 izraelských civilistov a viac ako 240 ľudí bolo zajatých. Útoky zahŕňali streľbu, bombové útoky a sexuálne násilie, ktoré sa podľa správy OSN stali súčasťou vojnových [...]

Moderný právny štát a biblické korene

03.10.2025

Keď dnes hovoríme o modernom právnom štáte, väčšina ľudí si okamžite predstaví osvietenstvo: Voltairea s jeho jedovatým perom, Rousseaua s vizionárskymi traktátmi, či Montesquieua s jeho teóriou deľby moci. Sekulárna múdrosť, rozum oslobodený od „povier“ a boj proti cirkevnej dominancii – to je príbeh, ktorý sa stal takmer učebnicovým klišé. Ale ako každý [...]

Desatoro: Od kmeňového zákona k univerzálnemu dedičstvu

03.10.2025

Často sa ozýva námietka, že Desatoro nebolo nikdy myslené ako univerzálny morálny kód, ale len ako vnútorný zákon malej semitskej komunity, ktorá si chránila svoju identitu uprostred chaosu starovekého Blízkeho východu. Tento argument má svoju váhu: Mojžiš skutočne nepriniesol tabuľky zákona Grékom, Egypťanom ani Peržanom – boli adresované synom Izraela putujúcim [...]

Sanae Takaičiová

Japonsko smeruje k historickému míľniku - po prvýkrát bude mať premiérku

04.10.2025 09:30

Krajina bude mať piateho šéfa vlády za päť rokov.

Ján Hrčka

Hrčka späť v úrade a kritizuje Valla: Mesto nie je dobrý manažér. Za všetko hovorí električka

04.10.2025 09:00

Starosta poukazuje na to, že značná časť obyvateľov sa sťažuje na veľkú hlučnosť či popraskané nové chodníky a betón na trati.

Robert Fico / Tomáš Drucker / Juraj Droba /

Z ôsmich na štyri? So znížením počtu VÚC súhlasí vyše 40 % respondentov

04.10.2025 08:25

Zníženie počtu VÚC má podľa prieskumu nadpriemernú podporu v prostredí voličov Smeru, SNS, Republiky a Maďarskej aliancie.

Česko, voľby

ONLINE: Česko volí druhý deň, účasť môže byť vysoká. Opäť hrozia problémy s eDokladmi

04.10.2025 08:00, aktualizované: 09:49

V Česku prebieha druhý deň parlamentných volieb. Volebné miestnosti sa otvorili o 8.00 h a zavrú sa o 14.00 h.

Filip Tadeáš Holzer

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 231
Celková čítanosť: 258561x
Priemerná čítanosť článkov: 1119x

Autor blogu

Kategórie