Filip T. Holzer

V čase, keď sa svet pokúša upokojiť po 12-dňovej vojne medzi Iránom a Izraelom, objavuje sa stále viac zásadných otázok: Chce Teherán atómovú bombu? A ak áno, na čo? Je izraelský jadrový program oprávnený? A čo samotný útok USA a Izraela – bol legálny? Odpovede poskytol profesor medzinárodných vzťahov Michal Onderčo a vyznievajú triezvejšie, než by si žiadali titulky.

🚨 Chameneí a jadrové zbrane: realita verzus rozprávka o „veľkom Satanovi“

Vyhlásenia iránskeho najvyššieho vodcu, že by jadrová zbraň slúžila na zničenie Izraela, síce znejú bombasticky, ale realita naznačuje inú motiváciu: režimovú sebaobranu.

„Irán si chce udržať možnosť rýchlej výroby bomby, ale najmä ako poistku proti pokusom o zmenu režimu zvonka,“ hovorí Onderčo.

To znamená: nie atómový útok na Tel Aviv, ale vysielač signálu Washingtonu, Rijádu a Jeruzalemu: „Nechajte nás na pokoji, inak…“

☢️ Prečo je iránsky jadrový program vojensky nezničiteľný?

1. Rozsiahla infraštruktúra: Ide o desiatky výskumných centier a tisíce vedcov. Program je decentralizovaný a redundatný.
2. Podzemné komplexy: Obohacovanie prebieha v hlboko zakopaných zariadeniach ako Fordow či Natanz.
3. Zásoby uránu: Irán už má stovky kíl vysoko obohateného uránu – a podľa všetkého aj neznáme úložiská mimo dosahu bombardérov.
4. Politická vôľa pre obnovu: Aj keby ho Izrael úplne zničil (čo sa nepodarilo), Teherán by ho mohol znova postaviť.

🕊️ Viac jadrových štátov = menej vojen? Nie tak celkom.

Hoci akademik Kenneth Waltz v minulosti tvrdil, že viac atómových zbraní by mohlo viesť k rovnováhe a mieru, prax ukazuje opak.

„Viac zbraní znamená vyššie riziko omylu, nesprávnej interpretácie alebo ich zneužitia nestabilným režimom,“ upozorňuje Onderčo.

V prípade Iránu ide aj o slabé civilno-vojenské väzby a nepriehľadné velenie. Výsledok? Zvýšené riziko eskalácie počas každej krízy.

🇮🇱 Izrael: Jadrový arzenál bez priznania

Izrael nikdy oficiálne nepotvrdil, že má jadrové zbrane – ale všetci to tak nejako „vieme“. Vznik jeho arzenálu bol reakciou na absolútnu izoláciu v regióne v 50.-70. rokoch. Dnes má s mnohými arabskými štátmi normalizované vzťahy – no zbrane si ponecháva.

„Atómové zbrane sú pre Izrael poistkou pre prípad katastrofického útoku,“ tvrdí Onderčo.

Použitie by bolo krajne výnimočné – ale neznamená to, že sa ich Izrael vzdá. Naopak – ticho ich drží ako odstrašujúci prostriedok.

⚖️ Bol útok USA a Izraela legálny?

Nie.

Z pohľadu medzinárodného práva chýbali dva hlavné prvky:

• Súhlas OSN – Bezpečnostná rada nedala povolenie.
• Jasná sebaobrana – Preventívny úder je právne pochybný, ak nie je bezprostredná hrozba.

Navyše, zameranie na jadrových vedcov a nie len vojenské objekty prekračuje hranicu legálneho použitia sily.

📊 Strategické hodnotenie situácie (stručne)

🧩 Záver: Ilúzie o mieri pod atómovým dáždnikom

Irán nechce atómovú bombu na zničenie sveta – ale na prežitie režimu. Izrael zas drží svoj arzenál ako poistku proti vyhladeniu. Problém nie je v počte zbraní, ale v nedôvere a nepriehľadnosti.

Izraelsko-iránsky konflikt ukázal, že jadrové zbrane nie sú riešenie, ale eskalačný rizikový faktor. A kým bude jadrová rovnováha stáť na tajomstvách a preventívnych útokoch, budeme kráčať po hrane – nie po ceste mieru.