Filip T. Holzer

Diskusia o vojne v Gaze sa zmenila na hysterickú súťaž o morálny kredit. Kto dokáže hlasnejšie zvolať „genocída!“, stáva sa hrdinom sociálnej spravodlivosti – bez ohľadu na fakty, bez ohľadu na logiku. Realita však nebýva taká dramatická, ako ju vykresľujú transparenty na uliciach a krátke videá na TikToku. Realita býva nudná. Čísla sú nudné. Ale čísla majú tú nepríjemnú vlastnosť, že ničím nezastupiteľne hovoria pravdu.

Podľa oficiálnych údajov Hamasu prišlo vo vojne o život približne 67 000 ľudí. Hamas zároveň priznal, že z toho 58 000 boli jeho vlastné bojové sily. Zvyšok tvoria civilné obete – tragédia, ktorá sa nesmie zľahčovať. No zároveň je nutné pomenovať základný fakt: pomer mŕtvych militantov a civilistov je približne 6,4 : 1 v prospech terčov vojenského typu.

V preklade do ľudskej reči: Izrael zasahuje s chirurgickou presnosťou, ktorou sa v modernej mestkej vojne nemôže pochváliť žiadna armáda na svete. V Iraku bol koeficient 3:1. V Afganistane 2:1. V Čečensku ruskej armády? Jeden z najväčších masakrov civilov v dejinách. Ak je toto genocída, potom je slovo genocída vyprázdnené ako nedeľná debata v RTVS.

Tragédia, ktorej sa dalo vyhnúť

Každá civilná obeť je tragédia. Ale každá tragédia má pôvod a kontext. Nebyť piatich rozhodnutí Hamasu, k utrpeniu v tomto rozsahu nemuselo dôjsť:

1. Hamas začal vojnu

7. októbra 2023 porušil Hamas platné prímerie a rozpútal najbrutálnejší masaker židovského obyvateľstva od holokaustu. Vraždy detí, znásilňovanie žien, pálenie tiel, únosy starcov. Toto nebol „odboj“. Toto bola barbarizácia ľudskosti.

2. Hamas bojuje spoza detí

Nejde o metaforu ani o propagandu. Ide o strategickú doktrínu Hamasu: používa civilnú infraštruktúru ako vojenský štít. Tunely pod nemocnicami, štáby v školách, raketomety pri obytných blokoch. Ide o vojnový zločin podľa Ženevských konvencií – a to úmyselný.

3. Hamas odmieta mier

Stačilo by zložiť zbrane a prepustiť rukojemníkov. Vojna by sa skončila v ten istý deň. Hamas to neurobí, pretože smrť Palestínčanov je jeho politická taktika. Čím viac obetí, tým viac emócií. Čím viac emócií, tým viac tlaku na Izrael. To nie je odpor, to je cynická manipulácia.

4. Hamas vraždí vlastných oponentov

Takzvaný „oslobodzovací bojovník“ strieľa Palestínčanov, ktorí si dovolia nesúhlasiť. Teraz, počas doby, keď sa svet oháňa „mierom a prímerím“, Hamas popravuje politických odporcov priamo na ulici.

5. Svet si vybral pohodlnú lož

Medzinárodné médiá opakovane preberajú údaje z „Ministerstva zdravotníctva v Gaze“. Znie to odborne, kým si neuvedomíme, že ide o komunikačné oddelenie Hamasu. Lekcia z dejín: keď prevezmete propagandu teroristickej organizácie a nazvete ju „pravdou“, nestávate sa novinárom. Stávate sa jej PR oddelením.

Kde sa stratila pravda?

V modernej spoločnosti už pravda nezáleží od faktov. Záleží od emócií. A slovo „genocída“ je extrémne mocné. Stačí ho vysloviť – a logika ide bokom. Ale ak niečo nie je genocída podľa definície OSN, nemali by sme to tak nazývať. Pretože potom znevážime skutočné genocídy: Arménov. Ukrajincov v Holodomore. Židov v holokauste. Tutsiov v Rwande. Jezídov zmasakrovaných ISIS.

Buď používame jazyk presne. Alebo prestaneme rozumieť svetu.

Záver

Kto chce mier, musí začať od pravdy. Pravda je jednoduchá: Hamas neslúži Palestíne – Hamas obetuje Palestínu. Táto vojna nie je bojom za oslobodenie. Je to boj fanatikov, ktorí používajú vlastný národ ako náboje.

Až keď to svet prizná, utrpenie môže skončiť.