Filip T. Holzer

Pán Michal Šimečka, predseda Progresívneho Slovenska, rozdával virtuálne sviece k 27. januáru. Pompézne, emocionálne, talianske drahé slová — ideálne fotogenický status pre médiá a influencerov. Lenže ak by si ten status mohol medzi riadkami prečítať Židovská obec na Slovensku, asi by zistil, že tam chýba najzásadnejšia vec: skutočné konanie proti antisemitizmu v PS. A nie len pár klišé tweetov.

Prečo? Lebo problém nie je to, čo Šimečka napísal. Problém je to, čo PS toleruje vo vlastnom backstagi.

Dominik Radler – keď kritika Izraela prekračuje hranicu a stáva sa dehumanizáciou

Dominik Radler, člen Progresívneho Slovenska a bývalý kandidát v parlamentných voľbách, svojimi slovami doslova prebúrali slovenskú Židovskú náboženskú obec. Radler označil Izrael na sociálnej sieti za „genocidálny apartheidný projekt kolonialistov“ — termín, ktorý pre židovskú komunitu neznamená kritiku konkrétnej politiky, ale ide už o masivizáciu a kolektívnu delegitimizáciu židovského štátu ako takého.

Ústredný zväz židovských obcí to označil za „slepý politický extrémizmus“.
A čo si myslí PS? Že má „právo na názor“.

Nie, to nie je nejaká „neškodná provokatívna rétorika“. To je rétorika, ktorá akoby z oka vypadla diskusii o tom, ako rozumieť židovskej existencii a právu na sebaurčenie — a to v čase, keď je presne na tieto hranice potrebná opatrnosť a zodpovednosť.

PS priznalo, že jeho výrok nezdieľa ako oficiálny postoj — a to je všetko. Žiadna ostrá, jasná, nekompromisná sebareflexia, žiadna výzva k náprave, žiadne interné pravidlá, ktoré by povedali: „Toto nerobíme. Toto nemôže byť tolerované v našich radoch.“

A potom — ako najväčšia ironická bodka — PS dokonca pozastavilo Radlerovi členstvo… a aj tak to znie ako „asi uvidíme, čo s tým spravíme“.

To nie je odvaha. To nie je morálka. To je moralita s dierami ako švajčiarsky syr.

Vladimír Olej – staré chodníky, rovnaké výrazy, staré chyby

A teraz bonus: nie je to len Radler. Dávno predtým sa v PS objavil komentár Vladimíra Oleja, ktorý v mene progresívnej rétoriky označil Izrael za „fašistický štát“ a svalil židovský štát do kategórie porušovateľov ľudských práv tak, že to prešlo hranicu legitímnej kritiky do roviny dehumanizujúcej naratívy.

Olej navyše robil to, čo antivaxeri a konšpirátori len snívajú: zobral vážne historické termíny ako fašizmus, apartheid a genocída a nasadil ich ako politický background k modernej geopolitike bez kontextu.

To nie je intelektuálna diskusia o geopolitike. To je verbálne hranie sa s ohňom, ktoré – ak sa začne tolerovať v ľavicovom segmente – veľmi rýchlo splynie s otvorenou nenávisťou. A PS to deklaratívne odrádza — ale v praxi na to nereaguje ako na zásadný problém.

A tu leží tá tragédia: status Michala Šimečku nie je morálne gesto. Je to PR trik.

Ak chceš byť strana, ktorá „nezabúda na obete holokaustu“, tak potom:
➡️ netoleruješ dehumanizačné, extrémistické výroky vo vlastných radoch bez dôsledkov.
➡️ neodkazuješ, že členovia majú „právo na názor“ tam, kde ten názor vystiera hranice historickej reality a prelína sa s kolektívnou nenávisťou.
➡️ nevyžaduješ od svojich členov zodpovednosť ako od štandardných politikov na verejnej scéne.

Ale PS to neurobilo. Radlerove výroky boli prijaté ako ospravedlnené, tolerované a zľahčené. Olejove komentáre boli odstránené až po tlaku verejnosti a médií — nie ako interná morálna revolúcia.

Takže keď Šimečka dnes hovorí o tom, že sa musíme postaviť proti relativizácii holokaustu…
💥 je to ako keby Michelin Guide kritizoval chuť jedla v reštaurácii, ktorej sám napísal menu.

Morálna prázdnota?
Nie — morálna hypocrisy.

A tá je pre sionistov a pre každého, kto berie dejiny vážne, absolútne neprijateľná.

A pre mňa naprosto neprijateľná snaha o politické PR. O to si získať hlasy ľudí ako ja, ktorí by mohli, nebyť ľudí ako Radler a Olej, zvažovať Progresívne Slovensko, ale kvôli nim proste odmietajú odovzdávať svoje hlasy stranám, ktoré šíria nenávisť a konšpirácie.

A aj keď som v hodnotových otázkach skôr konzervatívec, alternatívu nehľadám len vo vlastnom tábore. Hľadám v politickom programe a povesti politickej strany a preto… Pre ľudí ako Radler a Olej, je pre mňa Progresívne Slovensko neprijateľné.

A Michala Šimečku považujem za človeka neschopného učiniť razantné kroky a vyvodiť adekvátne následky. Preto je pre mňa ako politik slabý, nekompetentný a bez charizmy. Jedným slovom Lúzer.