Filip T. Holzer

Existujú témy, pri ktorých má politik povinnosť hovoriť presne. Nie emotívne, nie účelovo, nie s cieľom vyrobiť morálnu paniku. Sexuálne zneužívanie detí je jednou z nich. A práve preto je správanie premiéra Róberta Fica v tejto veci bezcharakterné.

Nie preto, že by odsúdil zneužívanie detí. To je samozrejmosť.
Bezcharakterné je to ako to urobil – miešaním pojmov, podsúvaním viny a legitimizovaním kolektívneho odsudzovania.

Kolektívny lynč začína tam, kde končí rozlišovanie

Kolektívny lynč nezačína násilím.
Začína jazykom.

V momente, keď sme ochotní označovať dospelých ľudí za pedofilov len na základe ich záľub, napríklad preto, že ich bavia Pokémoni, anime alebo iné detské či mladícke fenomény, prestávame chrániť deti a začíname ničiť základné princípy práva.

Od tohto bodu už nejde o bezpečnosť. Ide o strach. A strach nikdy nikoho neochránil.

Pedofília ≠ zločin. Zneužívanie detí = zločin

Toto je základ, ktorý nesmie byť ohýbaný ani politicky zneužívaný:

• pedofília je sexuálna porucha, nie trestný čin,
• sexuálne zneužívanie dieťaťa je ťažký trestný čin.

Trestné právo netrestá sklony, myšlienky ani diagnózy.
Trestné právo trestá konanie.

Ak túto hranicu zrušíme, nebudeme trestať vinných – budeme hľadať obetných baránkov.

Prevencia je silnejšia než hystéria

Ak spoločnosti skutočne ide o ochranu detí, musí hovoriť aj o prevencii, hoci je to nepríjemné.

Existujú prípady, keď si človek so sexuálnou poruchou uvedomuje riziko a dobrovoľne sa rozhodne podstúpiť medicínsku liečbu, vrátane farmakologickej alebo chirurgickej kastrácie, aby predišiel spáchaniu trestného činu.

Toto nie je trest.
Toto je zodpovednosť.

Prevencia:

• chráni deti ešte predtým, než by im bolo ublížené,
• chráni spoločnosť bez potreby obetí,
• a funguje len vtedy, keď nevládne lynč, ale rozum.

Kto stigmatizuje, ten prevenciu ničí. Kto vyvoláva morálnu paniku, ten tlačí problém do tmy – a tým ho zhoršuje.

Premiér nemá právo hrať sa s pudmi davu

Róbert Fico nie je anonymný komentátor.
Je predseda vlády.

Keď vedome mieša poruchu so zločinom a pracuje s emocionálnymi skratkami, nerobí chybu z nevedomosti. Robí politickú voľbu. Voľbu, ktorá:

• legitimizuje verejné označovanie bez dôkazov,
• rozmazáva hranicu medzi prevenciou a trestom,
• a podkopáva právny štát v mene lacného efektu.

To nie je sila. To je bezcharakternosť.

Deti sa chránia právom, nie lynčom

Deti neochránime tým, že budeme:

• démonizovať bez rozlišovania,
• trestať bez činu,
• a hľadať nepriateľov v záľubách dospelých ľudí.

Deti ochránime vtedy, keď:

• budeme trestať skutočných páchateľov bez milosti,
• budeme podporovať prevenciu skôr, než dôjde k zločinu,
• a zachováme princípy práva aj vtedy, keď je téma odporná.

Záver

Odsúdiť sexuálne zneužívanie detí je jednoduché.
Odsúdiť ho bez zničenia práva, bez kolektívnej viny a bez lynču je skúška charakteru.

Róbert Fico túto skúšku nezvládol.

Nie preto, že by bol málo tvrdý v odsudzovaní trestného činu.
Ale preto, že bol ochotný obetovať prevenciu, presnosť a právny štát v prospech strachu.

Odsudzujem trestné činy páchané na deťoch ako amorálne a ohavné. Zároveň odsudzujem chovanie premiéra Róberta Fica ako neetické a amorálne.