Filip T. Holzer

V posledných dňoch rezonuje slovenským verejným priestorom meno Daniel Bombic, známy aj pod pseudonymom Danny Kollár. Špecializovaný trestný súd ho uznal vinným z extrémistickej trestnej činnosti a uložil mu trest odňatia slobody na tri roky s podmienečným odkladom na štyri roky. Rozsudok však zatiaľ nie je právoplatný a Bombic má právo podať odvolanie.

V takejto situácii je dôležité oddeliť dve veci: emócie a fakty. Bez ohľadu na to, či je človek Bombicovým obdivovateľom, alebo jeho ostrým kritikom, verejná diskusia by mala stáť na reálnych dôvodoch, pre ktoré sa súd rozhodol tak, ako sa rozhodol.

Kto je Daniel Bombic

Daniel Bombic je internetový aktivista a komentátor, ktorý dlhé roky pôsobil v zahraničí, najmä vo Veľkej Británii. Na sociálnych sieťach vystupoval pod menom Danny Kollár a vybudoval si veľké publikum – jeho kanál na Telegrame sledovali desaťtisíce ľudí. ()

Práve obsah, ktorý na týchto platformách publikoval, sa stal predmetom trestného stíhania. Podľa orgánov činných v trestnom konaní mal Bombic dlhodobo šíriť extrémistické materiály, konšpiračné teórie a nenávistné vyjadrenia voči rôznym skupinám obyvateľstva. ()

V roku 2025 bol zo zahraničia prevezený na Slovensko, kde čelil trestnému konaniu pre viaceré skutky súvisiace s extrémizmom. ()

Dôvody trestného stíhania

Trestné konanie proti Bombicovi sa netýkalo samotnej existencie jeho názorov, ale konkrétnych prejavov a činov, ktoré zákon klasifikuje ako extrémistické.

Podľa dostupných informácií bolo stíhanie spojené napríklad s:

• šírením extrémistických materiálov,
• podnecovaním k nenávisti voči určitým skupinám ľudí,
• verejnými vyjadreniami obsahujúcimi antisemitské alebo rasové prvky,
• vyhrážkami a osobnými útokmi voči názorovým oponentom. ()

Niektoré z Bombicových vlastných vyjadrení, ktoré kolovali na jeho kanáloch, napríklad obsahovali slogany spojené s krajne pravicovou ideológiou alebo výzvy namierené proti konkrétnym skupinám.

Medzi často citované výroky patrí napríklad slogan o „zabezpečení budúcnosti bielych detí“, ktorý je v extrémistickom prostredí známy ako súčasť neonacistického sloganu „14 slov“. Tento slogan sa dlhodobo považuje za symbol rasovej ideológie nadradenosti.

Bombic vo svojich príspevkoch používal aj výroky typu:

„Stop sionizmu, stop izraelskému sionistickému štátu.“ ()

Podľa vyšetrovateľov a prokuratúry takéto vyjadrenia nepredstavujú len politickú kritiku, ale v kontexte ďalších príspevkov napĺňajú znaky podnecovania nenávisti.

Sloboda slova a jej hranice

Prípad Bombic opäť otvoril starú otázku: kde končí sloboda slova a kde začína trestný čin.

Sloboda prejavu patrí medzi základné piliere demokracie. Zároveň však v moderných právnych štátoch nie je absolútna. Väčšina európskych právnych systémov – vrátane slovenského – trestá napríklad:

• propagáciu hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd,
• podnecovanie k rasovej alebo náboženskej nenávisti,
• šírenie extrémistických symbolov a materiálov.

Práve tieto ustanovenia Trestného zákona boli v prípade Bombica použité.

Politika a emócie

Okolo Bombica sa vytvoril silný politický spor. Jedna časť spoločnosti ho považuje za obeť útoku na slobodu slova. Druhá ho vidí ako symbol radikalizácie internetového priestoru.

Pravda však často býva menej dramatická. V demokratickom štáte nerozhodujú o vine alebo nevine politické sympatie, ale súd na základe dôkazov.

A preto je dôležité pripomenúť aj jednoduchý fakt: rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Bombic má právo odvolať sa a konečné rozhodnutie môže ešte padnúť na vyššej súdnej inštancii.

Spravodlivosť bez výnimiek

Bez ohľadu na to, aký názor má človek na Daniela Bombica, jedna zásada by mala platiť vždy.

Ak niekto porušil zákon, musí niesť zodpovednosť.
Ak zákon neporušil, musí byť oslobodený.

Nie preto, že je populárny.
Nie preto, že je nepopulárny.
Ale preto, že spravodlivosť má platiť pre všetkých rovnako.

Demokracia totiž nestojí na tom, koho máme radi alebo koho nemáme radi. Stojí na pravidlách. A tie musia byť rovnaké pre každého – aj pre Daniela Bombica.