Kde končí sloboda slova?

Som zástancom slobody slova, ale i tá má svoje hranice. Nemôžeme si dovoliť čokoľvek. Nemôžeme povedať akýkoľvek názor. Existujú určité hranice toho, čo si môžeme dovoliť voči iným a čo už nie. Na tej najzákladnejšej úrovni sa bavíme o názoroch, ktoré sú zákonom zakázane. Názoroch ako schvaľovanie holokaustu, obhajoba nacizmu či schvaľovanie zločinov Hamasu. Na tej najkomplexnejšej máme pravidlá spoločenskej konvencie, ktoré nám hovoria, ako sa máme k iným chovať.

Najlepším príkladom tých názorov na najzákladnejšej úrovni je holokaust. V rámci slobody slova, na ktorú sa mnohí radi odvoľávajú, síce máme, pokiaľ vezmeme ten najradikálnejší názor na slobodu slova, právo obhajovať či zľahčovať holokaust. To však neznamená, že tým popierame tak ohavný čin, akým bol holokaust. A jeho schvaľovaním sa pridávame na stranu neonacistov a fašistov, ktorých antisemitizmus ich núti lačniť po smrti všetkých Židov. A ja takéto názory odsudzujem.

Na takéto názory však natrafíme ojedinele a v určitých skupinách. Tie sú našťastie v ústraní a potlačované pravidlami, ktoré chránia slobodu slova a potierajú extrémizmus. Niekedy však vyplávajú v nejakej konverzácii na povrch a vtedy je našou povinnosťou ich nahlásiť polícii.

Omnoho častejšie však dochádza k útokom na slobodu slova, kedy máme dojem, že môžeme vyjadriť určitý bigotný alebo sexistický názor len preto, že sa nám iný názor nepáči alebo je v priamom rozpore s našim pohľadom na svet. V takomto prípade by sme sa však mali držať toho, že každý a jeden z nás má právo zastávať určité názory a hodnoty, ktoré vychádzajú z náboženského a politického presvedčenia. Z toho titulu nemáme právo útočiť na zástancov pro-life názorov len preto, že majú iný názor na potraty ako ostatní. Takéto chovanie je nanajvýš nevhodné. To isté platí aj pre odporcov potratov, ktorí majú pocit, že vložiť do svojich hodnôt pocity a emócie, nazvať človeka bigotným podporovateľom vraždenia a usmievať sa je správne. Predsa len nie každý potrat, ktorý sa udeje, musí byť na požiadanie.

Tretím najčastejším atakom je útok na spoločenské pravidlá a slušné chovanie. Najčastejšie k tomu dochádza smerom od agresívnych a arogantných ľudí k tým, ktorí majú k iným aspoň toľko rešpektu, aby im vykali. Najčastejšie sa tieto útoky prejavujú ako arogantné a povýšenecké chovanie, v rámci ktorého považujeme protistranu za podradnú, tykáme jej a dávame jej najavo, že vykáme iba tým, ktorí sú podľa nás toho hodní, čiže majú pre nás tie prijateľné názory a hodnoty. Ja takéto chovanie považujem za nanajvýš nevhodné a preto aj týchto ľudí žiadam, aby mi vykali. Akonáhle to odmietnú, pretože som podĺa ich mienky toho nehodný, akúkoľvek diskusiu s nimi končím. Predsa len tykanie nie je o tom, že sme drzý a povýšeneckí voči tým, ktorí sa nám nepáčia, ale o tom, že chceme vzťah s tým, komu veríme alebo s ním spolupracujeme, povýšiť na úroveň dobrých kamarátskych alebo kolegionálnych vzťahov.

Ale ako zabrániť tomu, aby sa prípady ako pán Huliak a jeho útok nestávali určitým štandartom (a aj dôvod, pre ktorý som sa rozhodol rozdeliť svoje myšlienky o jeho útoku na Luciu Pavlákovu rozdeliť do dvoch článkov)? Najlepším spôsobom je autocenzúra. Proste sa zamyslieť nadtým, či naše názory a postoje, ktoré chceme prezentovať, sú v súlade so spoločenskými normami,. S legislatívou a pravidlami spoločenskej konvencie. I obyčajný útok na náboženské presvedčenie, politický smer či hodnoty, ktoré vyznávame, môže viesť k samovražde človeka, ktorý nás obviní z nabádania na tento fakt ohavný čin. A preto aj odsudzujem vulgárne chovanie ľudí ako Rudolf Huliak, Jana Bittó-Cigániková či Marián Kotleba.

Morálne prázdny status? Nie, to je moralita s dierami ako ementál – a Šimečka to vie, ale nechce to priznať.

27.01.2026

Pán Michal Šimečka, predseda Progresívneho Slovenska, rozdával virtuálne sviece k 27. januáru. Pompézne, emocionálne, talianske drahé slová — ideálne fotogenický status pre médiá a influencerov. Lenže ak by si ten status mohol medzi riadkami prečítať Židovská obec na Slovensku, asi by zistil, že tam chýba najzásadnejšia vec: skutočné konanie proti antisemitizmu v PS. [...]

Progresívne dane ako trest za talent: politický projekt závidenia

26.01.2026

Na Slovensku sa čoraz hlasnejšie ozýva mantra: „zoberme tým, čo majú viac“. Zabalené do slov ako spravodlivosť, solidarita, rovnosť. V skutočnosti ide o niečo oveľa primitívnejšie – o systémový útok na schopných, šikovných, pracovitých a riziko podstupujúcich ľudí. O trest za to, že niekto vytvára hodnotu. Strany ako Progresívne Slovensko, Smer, Hlas, Ľavica a [...]

Progresívne dane ako systémová zlodejina (a prečo rovná daň nie je)

26.01.2026

Progresívne zdanenie sa predáva ako „spravodlivosť“. V skutočnosti je to morálne prebalená forma princípu: Čím si šikovnejší, produktívnejší a úspešnejší, tým menšie máš právo na výsledok svojej práce a rizika. Nie je to solidarita.Je to trest za úspech a legalizované presúvanie cudzieho majetku silou väčšiny. Rovná daň hovorí: Každé euro má rovnakú [...]

kaliňák

Kaliňák: Záujem o NOS i Žandársky zbor si žiada operatívne legislatívne zmeny

28.01.2026 12:16

V prípade záujemcov o výcvik v NOS hovoril Kaliňák o 10-tisíc zaregistrovaných.

Nove vlakove spojenie z Kyjeva do Bratslavy 15122024

Expres smerujúci z Košíc do Bratislavy zrazil človeka

28.01.2026 11:52

Sedemdesiatosemročný muž údajne prechádzal cez koľajisko mimo vyznačeného priechodu.

Robert Fico

Miliarda v čase uťahovania opaskov? Slovensko sa nateraz nepripojí k Trumpovej Rade mieru

28.01.2026 11:44

Nové iniciatívy vo forme záväzkov podľa medzinárodného práva musia byť podľa kabinetu dôkladne posúdené.

Rudolf Huliak

Huliak po prehratom súde s NFŠ: V ďalších sporoch máme veľkú šancu vyhrať

28.01.2026 11:33

V lete 2020 vláda oznámila, že na základe právnych analýz štadión neodkúpi a požadovala vrátenie dotácie.

Filip Tadeáš Holzer

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 340
Celková čítanosť: 398209x
Priemerná čítanosť článkov: 1171x

Autor blogu

Kategórie