Filip T. Holzer

Včera sme si pripomenuli tragédiu, ktorá sa odohrala pred rokom na Zámockej. Pri nej zahynuli dvaja mladí muži a jedna žena bola vážne zranená. V priebehu niekoľkých týždňov bol tento skutok prekvalifikovaný z vraždy na teroristický čin.

Práve včerajšok, keď prebiehali mnohé rozhovory o tomto obzvlášť brutálnom čine, ma prinútil zamyslieť sa nad jednou otázkou. Nad jednou zásadnou otázkou, ktorú by si mal klásť každý a jeden z nás.

Skadiaľ sa berie nenávisť a prečo konáme tak hnusné činy? Na túto otázku asi ani neexistuje odpoveď. Aspoň ja ju nepoznám. A popravde? Ani neviem odpovedať tak, aby to uspokojilo zvedavosť ľudí.

Vražda dvoch mladých ľudí bola hnaná práve nenávisťou. Nenávisťou k systému. K menšinám. K inakosti. A prinútila nás znovu otvoriť tému nenávisti a pokladať si vyššie spomínanú otázku.

Keď došlo k vražde, vďaka povinnostiam, ktoré som mal v tom čase, som nemohol dopodrobna sledovať priebeh vyšetrovania a vyjadrenia čelných predstaviteľov. Neunikla mi však jedna malá drobnosť.

Niektorí radikálni politici využili tento ohavný čin na propagáciu svojich zvrátených názorov. Na propagáciu ideológií a presvedčení, názorov a postojov, ideí a myšlienok, ktorých hlavným cieľom je potlačenie základných ľudských práv.

K výrokom sa vyjadrovať nebudem. Nechcem hľadať smieťku v oku brata, keď vo svojom mám brvno. Ich výroky však odsudzujem ako prejav nenávisti k rozdielnosti. K odlišnosti. A rovnako tak odsudzujem teroristický čin, ktorý sa stal motívom pre tieto výroky a prejavy.

Zároveň s tým vyjadrujem podporu k LGBTI+ komunite, ktorá sa vďaka nenávisti a brutálnej vražde stala terčom mnohých klamstiev a poloprávd.

Nech sú už moje postoje k životným partnerstvám akékoľvek, nemôžem obhajovať vraždu dvoch mladých ľudí pre ich sexuálnu orientáciu. Nemôžem šíriť nenávisť a poštvávať ľudí proti menšine.

Rád by som vás požiadal o jedinú vec. Keď sa stretnete s akýmkoľvek prejavom nenávisti, nech už bude namierený voči komu, odsúďte ho. Odsúďte.

Neprehliadajme ho, inak sa nám môže minulosť zopakovať. Inak sa nám môže nenávisť vrátiť a pomstiť. Môžeme byť i my cieľom nenávisti. Kto nám potom pomôže? Kto nám pomôže v momente, keď vydáme zlu svojich nepriateľov?

Inšpirujme sa slovami Ježiša Nazaretského (Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ja vám však hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.) a konajme tak, aby sme nemuseli vyhnať z našej krajiny ľudí, ktorí sa líšia svojim náboženským presvedčením, sexuálnou orientáciou či príslušnosťou k národnostnej menšine.