Filip T. Holzer

Príbeh, ktorý vám prinášam, je výpoveďou hrôz, ktoré museli Židia na Slovensku zažívať. Hrôz, ktorých strojcom bol Jozef Tiso a jeho politika. Príbeh sa ku mne dostal dekády po tom, ako sa odohral, takže niektoré informácie nie sú presné. Predsa len ľudská pamäť nedokáže uchovať všetky podrobnosti a najmenšie detaily.

Jozef Holzer bol jeden z mnoha Židov, ktorí v medzivojnovom období žili na území dnešného Slovenska. Patril k početnej, Levočskej komunite Židov a vlastnil niekoľko podnikov v meste a v jej okolí. Taktiež bol manželom Anny Holzerovej, ktorá bola Rímskokatolíckeho presvedčenia, a otcom dvoch synov.

V prvých mesiacoch od nástupu Tisa k moci a vzniku Slovenského štátu prišiel vďaka arizačnému zákonu o svoje podnikanie – niekoľko krčiem, ktoré ako podnikateľ spravoval. Nebyť manželstva s nežidom, prišiel by aj o strechu nad hlavou.

V roku 1940 získal výnimku a mohol pracovať ako robotník vo výrobe. I vďaka tomu sa vyhol prvej vlne deportácii do koncentračného tábora. Ako mesiace plynuli, znášal neustále ponižovanie a útoky zo strany Hlinkovej gardy. Stratil i prácu a nemohol si dovoliť zarábať peniaze. I preto jeho manželka, Anna Holzerová nastúpila do práce ako pôrodná asistentka.

V lete 1944 ho chytil oddiel Hlinkovej gardy a obvinil z krádeže potravín. Následne ho deportovali do neďalekého koncentračného tábora. Keď Anna Holzerová zašla, aby zistila, k čomu došlo. Aby zistila viac od gardistov, ktorí strážili koncentračný tábor. Jeden z gardistov jej priamo do očí povedal, že ak nechce byť deportovaná i so svojimi troma deťmi (jeden nemanželský, dvaja s manželom Jozefom Holzerom), prestane chodiť za svojim manželom.

Jedného dňa Jozef Holzer bol deportovaný do koncentračného tábora Auscwitz-Birkenau, kde mu bolo pridelené číslo. A kde i zomrel v rámci programu na vyhladenie Židov – Ha-Shoach (hebrejský výraz pre holokaust).