Filip T. Holzer

Som človek, ktorý podporuje racionálnu diskusiu a argumentáciu. Tá zahrňuje, teda aspoň by mala zahrňovať overené fakty a medzinárodne uznané definície. Problémom je skutočnosť, že mnohé globálne inštitúcie sú tak uzavreté do svojich bublín, že strácajú kontakt s realitou a vytvárajú si vlastné utopické predstavy a fantasmagorie.

Problémom však nie sú tieto bubliny, ale skutočnosť, že sa mnohí na tieto bubliny odvolávajú, pričom úmyseľne prehliadajú základné a ľahko overiteľné fakty. Keďže každý a jeden z nás má právo využiť infozákon, ktorý nám, občanom Slovenskej republiky umožňuje žiadať a dohľadávať relevantné informácie, udivuje ma jedna vec. Že antisemiti podporujúci Palestínu si tieto informácie neoverujú.

To je i prípad mladého progresívca, antisemitu a pokrytca Števa Čikovského, ktorý na rovnakú úroveň dáva agesora v podobe teroristického hnutia Hamas, ktoré bolo v 2005 oficiálne a demokraticky zvolené do palestínskeho vedenia, a Ukrajinu, krajinu, na čele ktorej paradoxne stojí Žid. Kontras, ktorý nejde k sebe, pretože porovnáva antisemitskú a radikálne náboženskú organizáciu s demokratickou krajinou, za ktorú bojujú i Židia. Ukrajinskí Židia, aby som bol presný.

Čikovský sa odvoláva na skutočnosť, že Palestínčania stále nemajú garantované základné ľudské práva a slobody. To je pravda. Pravdou však je aj to, že od roku 2005, kedy sa v Palestíne uskutočnili prvé a jediné voľby, je tento štát silne polarizovaný a rozdelený medzi dve znepriatelené organizácie. Medzi Hamas, ktorý chce povraždiť všetkých Izraelčanov, čiže izraelských Židov, Arabov a kresťanov, a umiernenejší Fatah, ktorý chce mier. Nie je to však len právo voliť a byť zvolený, ktoré je Palestínčanom upierané. Upierané je i právo na život, právo na majetok či právo na vzdelanie, pretože jednotlivé kroky Hamasu vedú… Vlastne viedli k tomu, aby každý a jeden človek v Gaze bol cvičený k jedinému cieľu – k vraždeniu nevinných civilistov v Izraeli.

Taktiež tvrdí, že Izrael porušuje medzinárodné právo. To právo, ktoré sa rozhodlo nepodpísať a neratifikovať, pretože si veľmi dobre uvedomovali jednu vec. Mnohé organizácie ako OSN, Medzinárodný súd v Haagu či Amnesty International sú ovplyvnené antisemitizmom, respektíve čiastočne alebo čisto antisemitské organizácie. Izrael má vlastné právo a v rámci izraelskej legislatívy je prvoradé chrániť ľudské životy. Preto aj mnohí teroristi, ktorých sa podarilo spacifikovať nesmrtiacimi prostriedkami, si momentálne odpykávajú vysoké tresty v izraelských väzeniach vedľa izraelských radikálov, ktorí boli súdení podľa rovnakých štandardov.

Aj keď Izrael podľa pána Čikovského porušuje medzinárodné právo, musíme si uvedomiť, že ním nie je viazané a tým pádom ho ani nemusí dodržiavať. Predsa len nemôžeme žiadať od ľudí v USA, aby dodržiavali naše zákony. Nezaviazali sa k tomu. A tovnako tak nemôžeme od Izraela žiadať, aby dodržiaval niečo, k čomu sa nezaviazal. To by však informovaný človek mal vedieť a v tomto smere je mi nevzdelanosti pána Čikovského úprimne ľúto.

Odvoláva sa na údajný apartheid a rasovú segregáciu. Musíme si uvedomiť, že zatiaľ čo Palestína je jednoducho povedané jednofarebná, v Izraeli žijú etnické skupiny, ktoré zahŕňajú aj občanov tmavšej pleti a ktorí pochádzajú zo stepných oblastí Afriky. Jednoducho povedané v Izraeli žijú africkí černoši. Taktiež Izrael je jediná krajina na Blízkom východe, ktorá má vlastné dúhové pochody a náboženské menšiny ako muslimovia (majú vlastné politické strany) a kresťania.

Keďže sa snaží obhájiť svoje postoje a názory na tzv Apartheid a rasovú segregáciu, akákoľvek snaha dokázať, že nie je antisemitom, z neho robí antisemitu v zmysle definície. Tá jasne definuje antisemitizmus ako nepriateľstvo alebo predpojatosť voči Židom (nie semitom, ako si to mnohí vysvetľujú).

Typickým rysom mladých progresívcov je nielen antisemitizmus, ale i otvorená intolerancia a nenávisť k iným názorom. Tú pán Čikovský otvorene a bez zábran prejavil voči kresťanom a to útokom. Snaží sa bagatelizovať, spochybniť a vyvrátiť názory ľudí, ktorí sa podobne, ako on, odvolávajú na pre nich relevantné zdroje, pričom otvorene a bez akejkoľvek snahy o preukázanie opaku tvrdí, že konzervatívci klamú a neoprávnene útočia na údajných ochrancov mieru.

Zarovno s tým dodáva, že konzervatívci úmyselne prehliadajú mieru deštrukcie, ktorú Izrael spáchal na civilnej infraštruktúre. Neprehliadame ju. Len proste chápeme, že ak dáte do obývačky pohár vody, ktorý sa snažíte zničiť z kuchyne činkou, logicky zničíte stenu a to sa deje i v Gaze. Na rozdiel od už spomínaného príkladu však nejde o pohár vody, ale o vojenskú infraštruktúru ako zbrane a zbraňové systémy, tunely, zásoby munície atď umiestňovanú do civilných budov, čiže vojnových zločinov sa dopúšťa Hamas tý, že využíva civilné obyvateľstvo ako ľudské štíty.

Práve táto polarizácia spoločnosti, ktorej sa dopúšťajú antisemiti z organizácie Mladé PS, rozdeľuje slovenskú spoločnosť na propalestínsku a proizraelskú. Zároveň sa snažia vyvolávať konflikty bezbrehým útočením na nás, zástancov Izraela ako napadnutej krajiny. Označujú nás za fašistov, vojnových štváčov, pokrytcov a mnoho ďalšieho. Ja mám pre nich jednoduchý odkaz. Ak mám byť fašistom len preto, že podporujem právo Izraela na existenciu a sebaobranu, tak budiš. Potom som (sarkazmus) fašistom. Hrdým fašistom v očiach nevzdelaných antisemitov, ktorí polarizujú spoločnosť. Ja sa ale za fašistu nepovažujem, pretože sionista nemôže zároveň podporovať totalitu s antisemitskými názormi. Nemôže. To môžu len radikálne pravicoví extrémisti ako Marián Kotleba, Milan Mazúrek či Andrej Danko, alebo radikáľne ľavicoví extrémisti ako Michal Šimečka, Števo Čikovský alebo Dominik Radler.