Filip T. Holzer

Slovenský štát (1939 – 1945) bol formálne nezávislou republikou, no v skutočnosti fungoval ako satelit nacistického Nemecka. Jedným z jeho najtemnejších aspektov bola systematická perzekúcia židovskej populácie, ktorá vyvrcholila deportáciami a masovými vraždami.

Príprava na holokaust: Antisemitizmus v legislatíve

Hneď po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 začala vláda Jozefa Tisa zavádzať protižidovské opatrenia. Úrady sa inšpirovali nacistickými Norimberskými zákonmi a postupne prijali sériu nariadení, ktoré mali židov ekonomicky, sociálne a občiansky izolovať.

• 1940: Začalo sa „židovské árizačné konanie“, ktoré znamenalo odobratie podnikov a majetku židovským obyvateľom a ich prevod na „árijských“ Slovákov.
• 1941: Prijatý bol tzv. židovský kódex, jeden z najprísnejších antisemitistických zákonov v Európe. Na jeho základe židom odobrali občianské práva, zakázali im vykonávať viaceré povolania a obmedzili ich pohyb.

Deportácie do vyhladzovacích táborov

V roku 1942 začala slovenská vláda pod vedením Vojtecha Tuku a Alexandra Macha aktívne spolupracovať s nacistami na deportáciách židov do koncentračných táborov.

• Od marca do októbra 1942 bolo zo Slovenska vyvezených približne 58 000 židov, z ktorých väčšina zahynula v Osvienčime a Majdanku.
• Slovenská vláda dokonca zaplatila nacistom 500 RM (ríšskych mariek) za každého deportovaného žida, čo bol jediný prípad v Európe, kde štát sám financoval genocídny proces.

Po protestoch zo strany katolíckej cirkvi, najmä od biskupa Jána Vojtaššáka a výhradách niektorých politických činiteľov boli deportácie v októbri 1942 prerušené. Napriek tomu židia zostali v zásadne znevýhodnenom postavení a ich majetok bol úradne skonfiškovaný.

Obnova deportácií po potlačení SNP

V auguste 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré malo za cieľ zvrhnúť kolaborantský režim. Po jeho potlačení nacistické vojská spolu s Hlinkovou gardou obnovili deportácie.

• Od októbra 1944 do marca 1945 bolo deportovaných ešte 13 500 židov, tentoraz prevažne do Osvienčimu a Bergen-Belsenu.
• Nemecké jednotky a domáci kolaboranti sa podieľali na masakroch civilistov, najznámejšie boli vraždy v Kremničke a Nemeckej.

Zodpovednosť a dôsledky

Po skončení vojny bol Jozef Tiso vydaný do rúk československých úradov, postavený pred súd a v roku 1947 popravený za vlastizradu a vojnové zločiny. Bol plne zodpovedný za vyvraždenie slovenských židov, pretože nielen aktívne spolupracoval s nacistami, ale taktiež podporoval a udržiaval režim, ktorý vykonával genocídnu politiku. Viacerí predstavitelia Hlinkovej gardy a slovenskej administratívy boli odsúdení za svoju úiradnú úloho pri organizovaní perzekúcií a deportácií.

Dnes je podiel Slovenského štátu na holokauste historicky zdokumentovaný, no téma ostáva kontroverzná. Je dôležité si pripomínať tieto udalosti ako varovanie pred nebezpečenstvami totalitných režimov, extrémneho nacionalizmu a nenávisti založenej na rase a vierovyznaní.