Kult smrti a vina vraha v maske obete

„Keď príde mier, možno raz dokážeme odpustiť Arabom, že zabíjali našich synov, ale bude pre nás oveľa ťažšie odpustiť im, že nás prinútili zabíjať ich synov.“ — Golda Meirová

Tento výrok nemá byť cynický. Je to výkrik duše človeka, ktorý chápe, že najväčšou tragédiou vojny nie je len strata životov, ale zničenie morálneho kompasu, keď človek musí konať proti vlastnej podstate — aby prežil.

A práve to robí Hamas. Zabíja civilistov aj cez vojaka izraelskej armády.

Nie je to paradox. Je to chladná, premyslená a systematická stratégia. Hamas neváha používať vlastných civilistov ako živé štíty. V nemocniciach, školách, v domoch s rodinami — odtiaľ sa odpaluje, odtiaľ sa velí. A keď izraelská armáda zareaguje, obrázky mŕtvych idú do sveta. Svet sa pohorší. Hamas sa usmeje. Získal, čo chcel.

Pretože Hamas chce čo najviac mŕtvych. Vlastných aj cudzích. Jeho hlavnou zbraňou nie je kalašnikov, ale kult smrti.

Ten, kto nechce počuť o popravených Palestíncoch — tzv. zradcoch, ktorých Hamas vyvražďuje pre „neposlušnosť“ — nechce vidieť realitu. Kto má problém nazvať Hamas vražednou sektou, ten ešte nechápe rozsah tejto tragédie.

V roku 2005 Izrael odišiel z Gazy. Hamas získal, čo oficiálne chcel: Izraelcov von. Samostatnosť. Ale nestačilo mu to. Začal raketové útoky, únosy, vraždy. Nepohol sa smerom k štátnosti. Pohol sa smerom k nábožensky zdôvodnenej genocíde.

A to je ich sen: nie mier, ale dystopia, v ktorej vládne smrť a strach. Všetko ostatné je len scénografia. Predstavenie pre publikum, ktoré verí v „oslobodzovací boj“. Ale čo je to za boj, v ktorom víťazstvo znamená, že zomrie čo najviac nevinných?

Nie, toto nie je spravodlivý odpor. Je to vražedná manipulácia, v ktorej je každý civilista — žid aj Arab — len kus štatistiky, pričom počty detí a žien sú umelo navyšované a manipulované na získanie väčšej podpory od medzinárodného spoločenstva.

A ak niekto na Západe tlieska tejto agende, mal by sa zamyslieť. S ich hodnotami by v Gaze neprežil ani týždeň. A predsa tú mašinériu ospravedlňujú. Prečo? Lebo si zobrali slová a zahodili skutky. Lebo veria „naratívom“, nie realite. Lebo túžia po jednoduchých emóciách a neunesú zložité pravdy.

O to paradoxnejšie pôsobí, že medzi apologétmi Hamasu sú aj západní progresívci, aktivisti a členovia LGBTI+ komunity. Podporujú hnutie, ktoré by ich — ak by žili pod jeho vládou — okamžite utláčalo, väznilo alebo popravilo. Je to zvláštna forma morálnej slepoty, ba až civilizačného Štokholmského syndrómu: keď sa súcit tak odtrhne od reality, že slúži tyranom a nie obetiam. Akoby sa niektorí rozhodli milovať svojich potenciálnych katov len preto, že kričia dostatočne hlasno o vlastnej bolesti.

Autistická logika je v tomto jasná: Kto plánuje vraždu, kto si z nej robí nástroj moci, kto vytrénuje deti, aby milovali smrť — ten je vinný. Nie ten, kto stlačí spúšť v sebaobrane, ale ten, kto ho k tomu prinúti svojou snahou o masaker, genocídu či šírenie smrti. Bez ohľadu na to, aké slová používa.

Nie Izrael si vybral túto vojnu. Nie izraelský vojak si vybral, že bude musieť strieľať tam, kde sú deti. Hamas si to vybral zaňho. A tým prevzal aj plnú zodpovednosť.

A nie, viac krvi to nevyrieši. Ale ani zatváranie očí pred realitou. Lebo kto odmieta pomenovať zlo, ten sa stáva jeho spolupáchateľom.

Rovnosť pred B_hom a pred zákonom vs. rovnosť v dôsledkoch

17.05.2026

„Pred B_hom a pred zákonom sme si všetci rovní, ale nie v povinnostiach a výsledkoch.“ Tento výrok stojí na odlíšení dvoch rovín, ktoré sa v modernej debate často miešajú: rovnosť dôstojnosti a rovnosť následkov. Prvá je axiomatická – patrí do rámca právneho štátu. Druhá je empirická – vyplýva zo schopností, rozhodnutí a kontextu jednotlivca. Ak sa tieto [...]

Kritika pojmu „Nakba“ v interpretácii Inštitútu ľudských práv

16.05.2026

Príspevok Inštitútu ľudských práv pracuje s pojmom Nakba spôsobom, ktorý výrazne presahuje jeho pôvodný historický význam a posúva ho do politickej roviny. Historický kontext, ktorý sa často obchádza V rokoch 1947–1949 prebiehala vojna po rozhodnutí OSN o rozdelení mandátneho územia a po vzniku štátu Izrael. Bezprostredne po jeho vyhlásení došlo k vojenskej [...]

Keď sa svet bojí pomenovať zlo

14.05.2026

Dňa 7. októbra 2023 sa neodohrala „vojenská operácia“. Nešlo o „odpor utláčaných“. A už vôbec nie o romantickú revolúciu, ktorú si časť internetových aktivistov maľuje v pastelových farbách. Bol to masaker. Vraždenie civilistov. Mučenie. Unášanie detí. Popravy ľudí na hudobnom festivale. Útok, ktorý nesmeroval proti armáde, ale proti samotnej predstave, že [...]

Angela Merkelová

Merkelová prehovorila o vojne na Ukrajine: Európa robí veľkú chybu, s Putinom musí hovoriť viac

19.05.2026 07:40

Rokovania s Moskvou nemôžu zostať výlučne v rukách amerického prezidenta Trumpa.

soľná veža, trojmedzie, Čierne

Zabudnite na Chorvátsko. Morský vzduch nájdete aj v slovenských končinách. Cestu tam neoľutujete

19.05.2026 07:00

Soľ tam cítia až v krku, na dýchanie má blahodarné účinky. Špeciálna destinácia je nad obcou Čierne, kde sa stretávajú hranice troch štátov.

Filip Tadeáš Holzer

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 442
Celková čítanosť: 587572x
Priemerná čítanosť článkov: 1329x

Autor blogu

Kategórie