V období najtemnejšieho útlaku, počas nacistickej okupácie a Slovenského štátu, sa Ján a Mária Konôpkovci rozhodli postaviť sa zlu. V ich malom dome v Dolnej Súči, neďaleko Trenčína, sa stali svetlom nádeje pre židovskú rodinu, ktorú ukrývali takmer dva roky.
Keď začali deportácie slovenských Židov v roku 1942, Friedmannovci, židovská rodina z okolia, sa ocitli v smrteľnom nebezpečenstve. Konôpkovci ich nezištne prijali, poskytli im úkryt v pivnici, kde sa museli pohybovať potichu, bez svetla a len s minimom potravy.
Ich rozhodnutie bolo riskantné – ak by ich odhalili, hrozila by im okamžitá poprava, nielen im, ale celej ich rodine. No napriek tomu nikdy nezaváhali. Pomáhali aj iným, keď mohli, nosili správy, jedlo, lieky, riskovali pre cudzie životy.
Po oslobodení v roku 1945 Friedmannovci prežili – vďaka odvahe Konôpkovcov. Dlhé roky po vojne zostával ich čin skrytý v tichu všedných dní. Až v roku 1991 boli Ján a Mária Konôpkovci oficiálne ocenení Yad Vashem ako Spravodliví medzi národmi.
Čo tento príbeh ukazuje?
- Že hrdinstvo nie je o sláve, ale o rozhodnutí spraviť to správne, aj keď to nik nevidí.
- Že aj obyčajní ľudia – roľníci, učitelia, gazdinky – dokázali veľké činy.
- Že ľudskosť a súcit môžu prežiť aj v čase, keď svet horí.
Záverečné zamyslenie
Príbeh Konôpkovcov nie je len príbehom minulosti. Je to výzva aj pre nás – tichá, ale naliehavá. Lebo v každej dobe prichádza temná hodina, keď sa zo života stávajú čísla, a z ľudí – štatistiky. Vtedy sa ukáže, kto má odvahu nebyť len tichým svedkom.
Skutočná odvaha nie je len v zbrani alebo v kriku davu. Skutočná odvaha je v tom, postaviť sa zlu, ktoré berie ľudskú dôstojnosť, aj keď to znamená ísť proti prúdu. Aj keď ideš sám.
Lebo ľudský život nikdy nemá byť len údaj v kolónke. A ľudská dôstojnosť nemá byť podmienena pôvodom, vierou ani identitou. Príbehy Spravodlivých nám pripomínajú, že človek má vždy možnosť voľby – a niekedy tá voľba zachráni celý svet jedného človeka.
Celá debata | RSS tejto debaty