Filip T. Holzer

„Keď sa vojna stane každodennosťou, ľudské telo prestáva byť chrámom. Stáva sa z neho štít.“
— záznam z Gazy, október 2023

I. Predohra: Vojna bez tváre a vojna s tvárami

Zatiaľ čo sa diplomati predbiehajú v počtoch dní do prímeria a redakcie si navzájom vymieňajú titulky ako zbrane, deti v Gaze spia vedľa rakiet, ktoré ich nikdy nemali chrániť. V tejto vojne neexistuje „čistá strana“. Ale existuje realita, ktorú sa niektorí snažia zvraždiť dvakrát – najprv v skutočnosti, potom v interpretácii.

Správa „Hamas’s Human Shield Strategy in Gaza“, ktorú zverejnilo Center for Strategic and International Studies (CSIS), nie je pamfletom na podporu jednej strany. Je chirurgickým rezom do spôsobu, akým sa vojna v Gaze vedie – a zneužíva.

II. Hamas – stratégiou k márnici

Správa tvrdí a dôsledne dokumentuje, že Hamas zámerne využíva civilné obyvateľstvo ako nástroj vojenskej ochrany. Čo to znamená v praxi?

• Veliteľské stanovištia pod školami.
• Raketové základne v tesnej blízkosti detských ihrísk.
• Zámerné bránenie evakuáciám aj po varovaní pred útokom.

Toto nie je chaos vojny. Toto je plánovanie s kalkulom, že cudzie telo bude ochranným štítom. Vojna sa posväcuje telom druhých. To je nie len nehumánne – to je systémová dehumanizácia civilistov, vlastného ľudu, v mene ideológie a prežitia bojovej bunky.

➡️ Správa označuje Hamas ako hlavného iniciátora praxe, ktorá porušuje Ženevské konvencie – konkrétne zákaz používania ľudí ako živých štítov. Ide o vojnový zločin, nie „obrannú stratégiu“.

III. Izrael – sila bez absolúta

Zatiaľ čo Hamas ticho dúfa, že raketa padne na škôlku a vina sa pripíše druhým, izraelská armáda (IDF) kráča po lane proporcionality.

Správa CSIS upozorňuje, že:

• Niektoré zásahy Izraela, hoci ohlásené, majú ničivý dosah aj na civilné obyvateľstvo.
• Otázka „nevyhnutnosti“ každého útoku ostáva nezodpovedaná.
• Zvolené ciele sú niekedy v takom tesnom kontakte s civilnou infraštruktúrou, že neexistuje spôsob, ako minimalizovať škody – a predsa k útoku dôjde.

➡️ Izrael podľa správy nesie sekundárnu zodpovednosť – nie preto, že vojnu začal, ale preto, že ako štát má väčšiu kapacitu konať s rozvahou a morálnou zdržanlivosťou. A tú nie vždy využíva.

IV. Tretí hráč: Ticho ako spolupáchateľ

Správa nešetrí ani Západ a medzinárodné inštitúcie. OSN, veľké médiá, mimovládne organizácie – všetci často zlyhávajú vo vyváženosti naratívov:

• Tragédia sa stáva selektívna.
• Analýza sa redukuje na emóciu.
• Kritika Hamasu je politicky nekomfortná, preto sa vynecháva alebo sa bagatelizuje ako „nepotvrdená“.

➡️ Správa CSIS varuje, že bez pravdivého pomenovania stratégií oboch strán nebude možné chrániť civilné obyvateľstvo. A ak mlčíme, keď sa z ľudí stávajú štíty, spolupracujeme na ich smrti.

V. Epilóg: Deti ako svedkovia lži

Na konci tejto rovnice sú deti. Nie ako symboly, ale ako reálni nositelia následkov. Nie je to výbuch, čo ich zabije. Je to systém, ktorý ich postavil medzi dve ideológie. Hamas ich využíva ako zástenu. Izrael sa rozhodne aj napriek nim útočiť. A svet? Svet ich potom vloží do koláže smútku a pokračuje ďalej.