Filip T. Holzer

Palestínska samospráva (PA) roky prevádzkovala program známy ako Palestinian Martyrs Fund. Na papieri išlo o „sociálnu podporu rodinám, ktoré stratili živiteľa“. V realite sa z neho stal unikátny fenomén – štátom riadený motivačný systém pre vrahov.

Mechanizmus bol jednoduchý a cynický:
Čím závažnejší útok proti Izraelcom, tým vyššia mesačná dávka pre páchateľa alebo jeho rodinu. Terorista, ktorý skončil s doživotným trestom, dostával viac než palestínsky univerzitný profesor či lekár. Rodina „mučeníka“ padlého pri pokuse zavraždiť civilistov dostávala pevne stanovený príplatok, navyše navýšený podľa „hodnosti“ útočníka v teroristických štruktúrach.

Ročne na tieto platby išlo 300–350 miliónov dolárov, čo je približne 7 % rozpočtu PA. Len v roku 2017 to bolo vyše 13 % všetkých medzinárodných dotácií. Keďže PA je finančne závislá od zahraničnej pomoci, znamenalo to, že časť tejto pomoci — vrátane peňazí z Európskej únie a členských štátov NATO — prúdila priamo na odmeny za teror.

Ekonomika vraždy

Sadzobník bol presne rozpracovaný:

• Väzni s trestom do 3 rokov: ~400 USD mesačne.
• 20–30 rokov trestu: ~2 700–3 000 USD mesačne.
• Doživotie: ešte viac.
• Rodiny mučeníkov: 800–1 000 USD mesačne, s bonusmi za manželstvo, počet detí či „bojovú hodnosť“.

Takto nastavený systém vytváral ekonomickú motiváciu k útokom: terorista vedel, že ak bude chytený alebo zabitý, jeho rodina bude finančne zabezpečená – a to často lepšie než rodiny bežných pracujúcich Palestínčanov.

Tento jav má meno – „Pay-for-slay“ (plať za zabitie). A nie je to konšpiračná fráza; takto ho nazývajú aj americké zákony, konkrétne Taylor Force Act z roku 2018. Ten zakázal priamu americkú pomoc PA, kým systém platieb podľa závažnosti útoku nebude zrušený.

Morálny rozmer: Toto nie je neutralita

Podpora PA v čase, keď prevádzkovala Martyrs Fund, nebola politickou „vyváženosťou“ ani mierovým úsilím.
Bol to vedomý súhlas s financovaním organizovaného zabíjania. Keď medzinárodní darcovia nalievali peniaze do rozpočtu PA bez podmienok, pomáhali udržiavať infraštruktúru teroru, ktorej cieľ je nemenný: zničenie Izraela ako štátu.

PA nikdy neskrývala, že svoj boj definuje nielen ako odpor proti konkrétnym politickým rozhodnutiam, ale ako existenciálnu vojnu proti židovskému štátu. Platby z Martyrs Fund sú ekonomickým odrazom tejto ideológie: vražda Izraelca sa neráta ako zločin, ale ako záslužný čin hodný odmeny.

Február 2025: Obrat alebo iba kozmetika?

Pod tlakom USA, EÚ a ďalších donorov vydal prezident Mahmúd Abbás 10. februára 2025 dekrét, ktorý ruší platby podľa dĺžky trestu a nahrádza ich „podporou na základe finančnej potreby“.
Na papieri je to zásadná zmena. V praxi však ostáva otázka, či sa fond skutočne zmení na neutrálny sociálny program, alebo sa iba presunie do iných inštitúcií a prebalí do nového marketingu.

Reakcia palestínskej verejnosti a teroristických frakcií (Hamas, Islamský džihád) bola prudká – Abbása obviňujú zo zrady a ustúpenia „sionistickému tlaku“. Tento odpor naznačuje, že platby neboli okrajovou sociálnou agendou, ale centrálnou súčasťou politickej identity PA.

Podpora Palestíny ≠ Podpora mieru

Kým nebude preukázané, že PA systém platieb skutočne zrušila – nie iba premenovala – a že sa vzdáva ideológie odmeňovania vraždy ako nástroja politiky, posielanie peňazí do jej rozpočtu znamená podporovať terorizmus.

Pomoc Palestíne v jej súčasnej podobe je preto morálne aj politicky identická s financovaním snahy o vymazanie Izraela z mapy. To nie je hyperbola; to je jednoducho opis cieľa, ktorý deklarujú aj samotní príjemcovia týchto platieb.

Ak si Európa či OSN myslia, že sa dajú kúpiť mierové gestá dotovaním vrahov, história ich rýchlo vyvedie z omylu. Izrael si nemôže dovoliť byť sentimentálny – a Západ by si nemal dovoliť byť slepý.