Filip T. Holzer

Kresťania a Izrael: prirodzený filosemitizmus

Mnohí kresťania na Slovensku majú k Izraelu blízko. Nie preto, že by to bola len politická voľba, ale preto, že ich viera je pevne spojená s biblickým príbehom židovského národa. Ježiš bol Žid, Tanach je židovská kniha a bez Izraela ako historického a duchovného rámca nedáva kresťanstvo zmysel. Preto väčšina veriacich prirodzene inklinuje k podpore Izraela a k filosemitizmu – pozitívnemu postoju k Židom ako B_žiemu ľudu.

Temná minulosť: kresťanský antisemitizmus

Treba však otvorene povedať, že dejiny kresťanstva poznajú aj temnú kapitolu. Po stáročia sa v Cirkvi udržiavali antisemitské stereotypy:

• Židia boli obviňovaní z „bohovraždy“, teda zo smrti Krista.
• V stredoveku sa šírili mýty o „rituálnych vraždách“.
• Mnohé európske krajiny mali zákony, ktoré Židov diskriminovali, a niekedy ich dokonca vyháňali.

Aj Slovensko pozná tento dedičný hriech – propaganda počas Slovenského štátu často miešala kresťanskú rétoriku s nenávisťou voči Židom. To bol kresťanský antisemitizmus, ktorý paradoxne staval na náboženskej tradícii, no viedol k nenávisti.

Po druhej svetovej vojne sa však kresťanské spoločenstvá začali od tohto dedičstva dištancovať. Druhý vatikánsky koncil (1965) jasne odmietol kolektívnu vinu Židov a mnohé cirkvi zdôrazňujú práve opak – že podpora Izraela je súčasťou kresťanskej identity.

Progresívny paradox: nové masky starých predsudkov

A tu prichádza problém Progresívneho Slovenska. PS sa stavia do roly bojovníka proti fašizmu a antisemitizmu. No v praxi sa v ich radoch objavujú výroky, ktoré majú so starým kresťanským antisemitizmom veľa spoločného – len sú zabalené do moderného politického jazyka.

• Vladimír Olej prirovnáva Izrael k „fašistickému režimu“. V minulosti kresťanskí antisemiti tvrdili, že Židia sú „vrahovia Krista“ – dnes sa hovorí, že sú „fašisti“. Podstata je rovnaká: démonizácia Izraela a Židov ako nepriateľa civilizácie.
• Ondrej Prostredník sa oháňa Slovenským národným povstaním a hovorí o tyranoch, ktorí unášajú štát. Ale mlčí, keď jeho stranícki kolegovia používajú jazyk, ktorý má hlboko antisemitské črty. Rád sa odvoláva na kresťanskú tradíciu povstalcov, no ignoruje fakt, že SNP bolo aj bojom proti antisemitizmu a deportáciám.

Ako PS zneužíva kresťanov

Kresťania sa tak dostávajú do paradoxnej situácie:

• Ich viera ich vedie k filosemitizmu a podpore Izraela.
• PS ich ale stavia do roly „fašistov“, ak tento postoj otvorene prejavia.
• Zároveň však PS využíva kresťanskú symboliku, dejiny SNP a jazyk solidarity na získanie ich hlasov.

To je cynická hra. V praxi sa kresťania stávajú nástrojom politického marketingu – no ich skutočné postoje sú zosmiešňované alebo démonizované.

Záver

Kresťanský antisemitizmus bol tragickou kapitolou dejín, ktorú Cirkev už odmietla. No dnes sa k nemu vracia inou cestou – cez progresívnu rétoriku, ktorá Izrael očierňuje a kresťanov podporujúcich Izrael označuje za extrémistov.

Ak chce PS hovoriť o slobode, dôstojnosti a odkaze SNP, musí sa najprv pozrieť do vlastných radov. Inak zostane ich „boj proti fašizmu“ len prázdnym sloganom, ktorý v praxi otvára dvere staronovým formám antisemitizmu.