V diskusii k náboženstvu sa neraz objavia argumenty, ktoré si zaslúžia pozornosť – nielen preto, že sú dobre podložené, ale aj preto, že ponúkajú zaujímavý rámec na premýšľanie. Nedávno som narazil na príspevok, ktorý pomenoval tri silné a intelektuálne podnetné body o náboženstve. A práve tie si zaslúžia, aby sme sa pri nich zastavili.
Odvolanie sa na Marxovu tézu
Karl Marx v úvode ku Kritike Hegelovej filozofie práva (1843) označil náboženstvo za „opium ľudu“. Tento výrok nebýva správne pochopený – Marx ním nemyslel len útek od reality, ale aj mechanizmus, ktorý zmierňuje bolesť a dáva ľuďom silu prežiť v podmienkach nespravodlivého sociálneho poriadku. Marxistická tradícia predpokladala, že keď zmiznú triedne rozpory, zanikne aj potreba náboženstva. Komentár správne upozorňuje na tento filozofický základ, ktorý sa stal kľúčovým pre marxistickú kritiku viery.
Evolučná biológia ako korektív
Na rozdiel od marxistickej vízie však výskum v oblasti evolučnej biológie naznačuje iný obraz. Vedci ako David Sloan Wilson (Darwin’s Cathedral), Joseph Henrich (The Secret of Our Success) či Jonathan Haidt (The Righteous Mind) poukazujú na to, že náboženstvo malo a stále má funkciu adaptácie. Náboženské normy, rituály a spoločné presvedčenia umožňovali skupinám lepšie spolupracovať, zvyšovali dôveru a udržiavali sociálnu súdržnosť. Z evolučného hľadiska to znamenalo výhodu v boji o prežitie – komunity s náboženskými praktikami boli stabilnejšie a odolnejšie.
Náboženstvo ako antropologická konštanta
Antropológia (Mircea Eliade, Clifford Geertz) i archeológia ukazujú, že náboženstvo nie je historickou anomáliou, ale prítomné je už od najstarších čias. Pohrebné rituály z paleolitu, kultové predmety či jaskynné maľby dokazujú, že potreba transcendencie a posvätného sa objavuje súbežne s vývojom človeka. To naznačuje, že spiritualita nie je iba „sociálnym produktom“, ale hlboko zakorenenou črtou ľudskej psyché.
Silný záver
Z toho vyplýva, že Marxova predpoveď o zániku náboženstva bola jednostranná. Náboženstvá sa síce menia, transformujú a prispôsobujú spoločenským podmienkam, no samotná potreba hľadať zmysel, posvätné či transcendentné ostáva. Náboženstvo preto nemožno chápať len ako „opium ľudstva“, ale skôr ako antropologickú konštantu, ktorá nás sprevádza od paleolitu až po digitálnu éru.
https://www.td-coop.eu/post/co-robia-v-mondr…... ...
Náboženstvá aspoň v našom regióne sú... ...
ľudské filozofie (špekulácie) nemajú konca ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty