Keď dnes hovoríme o modernom právnom štáte, väčšina ľudí si okamžite predstaví osvietenstvo: Voltairea s jeho jedovatým perom, Rousseaua s vizionárskymi traktátmi, či Montesquieua s jeho teóriou deľby moci. Sekulárna múdrosť, rozum oslobodený od „povier“ a boj proti cirkevnej dominancii – to je príbeh, ktorý sa stal takmer učebnicovým klišé.
Ale ako každý príbeh, aj tento má svoju predohru. Osvietenstvo nevyrástlo na prázdnom poli, kde by predtým rástla len burina temna. Naopak – rozumový vek stál na zúrodnenej pôde biblickej tradície. Bez konceptu človeka stvoreného na Boží obraz, bez predstavy rovnosti pred Bohom a bez myšlienky, že moc má svoje hranice, by osvietenskí myslitelia nemali na čom stavať. Sekulárny dom postavili na základoch, ktoré položili proroci, apoštoli a kresťanskí myslitelia.
Odmietnuť to by bolo asi také, ako keby niekto tvrdil, že gotická katedrála stojí vo vzduchu – a základy v zemi sú len zbytočný detail.
Osvietenstvo a jeho ambícia
Osvietenstvo prinieslo do Európy sekulárny rámec, emancipáciu rozumu a odvážne odlíšenie sa od cirkevnej autority. Voltaire, Rousseau či Kant sa stali symbolmi „rozumového veku“. No hoci sa filozofi často stavali do opozície voči Cirkvi, ich ideály nevyrástli z ničoho. Myšlienky rovnosti, dôstojnosti a právnej istoty mali svoje hlboké korene – a tie viedli k Biblii.
Rovnosť pred Bohom ako základ
Starovek poznal hierarchiu ako základný princíp: faraón bol bohom, cisár bol „pánom sveta“ a otrok bol bez práv. Judaizmus a kresťanstvo vniesli do tejto logiky trhlinu. Človek bol chápaný ako bytosť stvorená „na Boží obraz“ (imago Dei). To znamenalo, že hodnota jednotlivca nepochádza z jeho postavenia, ale z jeho podstaty. Apoštol Pavol napísal, že „niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy“ – čo v rímskej spoločnosti znelo ako revolúcia.
Magna Charta – prvý krok k obmedzeniu moci
Rok 1215 a Magna Charta Libertatum v Anglicku je často chápaná ako predzvesť moderného právneho štátu. Kráľ Ján Bezzemok bol prinútený uznať, že ani monarcha nestojí nad zákonom. Táto myšlienka by nebola možná bez teologického základu: vládcovia boli považovaní za správcov, nie za božstvá. Práve kresťanské chápanie moci ako služby vytvorilo rámec, kde bolo možné kráľa obmedziť právom.
Reformácia a sloboda svedomia
Protestantská reformácia v 16. storočí otvorila cestu k princípu slobody svedomia. Luther i Kalvín zdôrazňovali osobný vzťah k Bohu, čím sa oslabila absolútna moc Cirkvi nad jednotlivcom. Tento dôraz na individuálnu zodpovednosť pred Bohom sa neskôr premietol do politického myslenia: ak je človek schopný stáť pred Bohom sám, má mať aj slobodu rozhodovať sa v rámci spoločnosti.
Osvietenstvo na pleciach tradície
Filozofi 17. a 18. storočia (Locke, Montesquieu, Rousseau) čerpali z teologických pojmov prirodzeného zákona. Locke vo svojich „Listoch o tolerancii“ či „Druhom pojednaní o vláde“ priamo vychádzal z kresťanského chápania prirodzených práv: život, sloboda, majetok. Rousseau a Montesquieu tieto koncepty rozvinuli v podobe spoločenskej zmluvy a deľby moci.
Americká Deklarácia nezávislosti
V roku 1776 americkí kolonisti napísali do dejín vetu, ktorá rezonuje dodnes: „Všetci ľudia sú stvorení ako rovní, sú obdarení Stvoriteľom istými neodňateľnými právami.“ Tu je vidieť priame spojenie medzi biblickou tradíciou a osvietenským duchom. Rovnosť pred zákonom sa tu už nespája len s náboženským rámcom, ale stáva sa základom politickej reality.
Francúzska revolúcia a paradox sekularizácie
Francúzska revolúcia (1789) vyhlásila heslá slobody, rovnosti a bratstva. No tieto hodnoty, hoci prezentované ako „sekulárne“, vyrastali z kresťanskej kultúry. Bez predchádzajúcej predstavy, že človek má vrodenú dôstojnosť a že moc nie je absolútna, by sa revolúcia nemala o čo oprieť.
Záver – dialóg viery a rozumu
Moderný právny štát je výsledkom dlhého procesu. Osvietenstvo prinieslo sekulárny jazyk a inštitucionálnu formu. Biblia dodala základnú ideu: že človek má hodnotu, ktorú mu nemôže vziať ani kráľ, ani štát, ani väčšina. Vznik právneho štátu preto nemožno oddeliť od biblického dedičstva – je to príklad toho, ako v dejinách funguje dialóg viery a rozumu.
Napriek tomu Francúzi dnes tuto údalosť... ...
A ešte ste mohli spomenúť upaľovanie bosoriek ... ...
Francúzska revolúcia mala síce pekné heslo,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty