Filip T. Holzer

Varovanie pred sekulárnym totalitarizmom

V našom verejnom priestore sa čoraz častejšie objavuje mentalita, ktorá sa na prvý pohľad tvári ako hlas rozumu. Tvári sa ako obranca kritického myslenia, oslobodenia od náboženských mýtov a údajný bojovník za modernú civilizáciu. No pri bližšom pohľade je zjavné, že namiesto obhajoby slobody hlása niečo celkom iné – ideologickú čistku.

Ukážkovým príkladom je argumentačný štýl, ktorý sa nedávno objavil v jednej internetovej diskusii. Autor v nej s plnou vážnosťou tvrdí:

„Riešením je potlačiť – a nakoniec úplne odstrániť – tribalistické, exkluzívne náboženské myslenie.“

Na prvé počutie to znie neškodne, dokonca rozumne – kto by nechcel odstrániť extrémizmus a nenávisť, však? Problém však spočíva v tom, čo sa skrýva za slovami „potlačiť“ a „odstrániť“. Nejde o návrh dialógu, reformy či vzdelávania. Ide o jasnú snahu eliminovať iný názor. A to už je jazyk, ktorý dôverne poznáme z dejín.

Zárodky totalitného myslenia

Keď ideológia tvrdí, že existuje jediná cesta k mieru a slobode – a všetko ostatné treba umlčať – vstupujeme na pôdu totalitarizmu. Je jedno, či rozprávame o náboženských teokratických extrémistoch, komunistoch, národných socialistoch alebo „osvieteneckých fanatikoch rozumu“. Vždy je to ten istý model:

Je paradoxné, že práve tí, ktorí najhlasnejšie kritizujú náboženské dogmy, veľmi rady vytvárajú vlastnú ideologickú dogmu. A v mene „slobody“ sú pripravení slobodu ničiť.

Sekularizmus nie je problém – problém je fanatizmus

Treba povedať jasne: kritika náboženstva je legitímna. Sekulárny štát je civilizačná výhra. Racionálna diskusia je nevyhnutná. Nebezpečným sa to stáva až vtedy, keď sa sekularizmus zmení na militantnú ideológiu, ktorá nepripúšťa pluralitu presvedčení.

Niektorí pseudo-humanisti dnes tvrdia:

• že náboženstvo treba „vytlačiť zo spoločnosti“
• že veriaci ľudia sú „mentálne menejcenní“
• že sloboda vyznania má byť obmedzená
• že kritika týchto názorov je neprípustná, lebo vraj „brzdí pokrok“

To nie je sloboda. To je ideologický fašizmus bez uniformy.

Počúvajte pozorne jazyk fanatikov

Spoločným menovateľom extrémistov všetkých farieb je jazyk. Agresívny, výlučný, pyšný. A práve tento jazyk sa objavuje aj u moderných „bojovníkov proti náboženstvu“:

„Jediným riešením je len sekulárna liberálna demokracia – všetko ostatné sú dogmatické bláboly.“

Všimli ste si ten trik? Sekulárna demokracia sa tu nepoužíva ako priestor pre slobodu všetkých, ale ako zámienka na zákaz iných názorov. To nie je liberalizmus. To je ideologická diktatúra maskovaná slovom „demokracia“.

Demokracia sa bráni slobodou, nie čistkami

Čím nás dejiny učia? Že:

• Znášanlivosť nezískame zákazom náboženstva
• Pokrok neprichádza s umlčaním oponentov
• Slobodu nemožno brániť tým, že ju druhým vezmeme

Kto tvrdí, že chce „odstrániť“ názorových odporcov, nech si to pomenuje pravým menom. Neponúka riešenie – ponúka novú totalitu. Len si vybral iný cieľ.

Záver

Problém nie je v náboženstvách ani v ateizme. Problém je vo fanatizme – náboženskom aj protináboženskom. Svet nepotrebuje ďalších ideologických bojovníkov, ktorí by vymazávali celé skupiny zo spoločnosti. Svet potrebuje civilizovaný spor – argumenty, dialóg a slobodu.

Lebo ak niekto začne v mene „oslobodenia spoločnosti“ hovoriť o „potláčaní“ a „odstraňovaní“ ľudí s iným presvedčením, nesmieme mať strach pomenovať to jasne:

Nie je to boj za slobodu. Je to len iná farba totality.