Filip T. Holzer

Po februári 2026 sa svet dozvedel o novom návrhu palestínskej ústavy. Na papieri vyzerá ako krok k štátu: voľby, dělba moci, základné práva. Pod povrchom? Právny stroj na permanentnú vojnu s Izraelom a jeho občanmi – postavený tak, aby žiadna budúca palestínska vláda nemohla uzavrieť mier ani uznať realitu suseda.

Ústava proti mieru

Izrael sa nikdy nespomína menom, hranice nie sú definované a genocida sa stala ústavným faktom. Právo na návrat je nezmeniteľné, „odmena za zabíjanie“ zahrnutá v základných právach. Každý Izraelčan, ktorý kedy slúžil v IDF, je potenciálnym terčom ICC – a západné právne systémy majú povinnosť tieto zatykače vykonávať. Paralýza je zaručená.

Kriminalizácia súžití a zmazanie judaismu

Spolupráca Izraelcov a Palestíncov je trestná. Judaismus? Vymazaný. Křesťanství? Degradované na „vágnu formulku“. Islamská šaría je primárnym zdrojom legislatívy. OOP je nad štátom, ústava ho chráni pred štátnou kontrolou, demilitarizácia? Nula bodov.

Západ bol podvedený

Francúzsky prezident a ďalšie štáty uznali Palestinu s cieľom podporiť mier. Abbás im sľúbil reformy, demilitarizáciu, odsúdenie teroru. Výsledok? Ústava, ktorá tieto sľuby likviduje. Maximistické požiadavky sa stali nezmeniteľným zákonom.

Jediná realistická voľba

Tento dokument znamená: buď žiadna Palestína, alebo tvrdý zásah proti ideologickému a právnemu rámcu islamského antisemitizmu. Žiadny kompromis neexistuje – ústava legitimizuje nenávisť, stíhanie Izraela a permanentný konflikt.

Záver

Voľakedy som bol zástancom dvojštátneho riešenia. Veril som, že dve demokratické entity môžu koexistovať. Dnes už nie. Tento návrh ústavy ukazuje, že palestínske vedenie nikdy nechcelo budovať štát – chcelo právny stroj na zničenie suseda a permanentnú konfrontáciu. A kým sa toto nezmení, mier je len ilúzia.