Filip T. Holzer

Keď sa povie detský tábor, väčšina ľudí si predstaví šport, hry, kamarátov, táborák alebo výlety. V Gaze však existovali aj tábory, ktorých program mal úplne inú podobu.

Hamas a ďalšie palestínske ozbrojené skupiny dlhodobo organizovali letné či zimné tábory, v ktorých boli deti a dospievajúci vystavovaní vojenskému obsahu, ideológii a v niektorých prípadoch aj praktickému vojenskému výcviku.

A nejde iba o tvrdenia izraelskej vlády alebo sociálnych sietí. Tento fenomén dokumentovala aj Organizácia Spojených národov.

Nie je to nový fenomén

Už v správe generálneho tajomníka OSN za rok 2019 sa uvádza, že Hamas a Palestínsky islamský džihád organizovali v Pásme Gazy týždňové „letné tábory“ pre dospelých aj deti vo veku od 14 rokov.

OSN vtedy uviedla, že deti boli vystavované vojenskému obsahu a vojenským aktivitám.

To je dôležitý detail.

Neznamená to automaticky, že každé dieťa, ktoré takýmto táborom prešlo, sa stalo bojovníkom Hamasu. OSN totiž v danom období neoverila prípady náboru a využívania detí ako bojovníkov.

Znamená to však niečo iné: ozbrojená organizácia systematicky vnášala vojenské prvky do prostredia určeného aj pre deti.

A to je samo osebe veľmi vážny problém.

Vojenský výcvik nebol iba metaforou

Existujú aj konkrétnejšie príklady.

V roku 2015 informovali médiá o vojenskom letnom tábore organizovanom vojenským krídlom Hamasu. Podľa vtedajších informácií účastníci absolvovali výcvik vojenských techník a streľbu ostrou muníciou.

Medzi účastníkmi bol podľa správy aj pätnásťročný chlapec.

Hamas vtedy svoju činnosť prezentoval ako prípravu na obranu Gazy. Z pohľadu ochrany detí však zostáva zásadnou otázkou, prečo má byť pätnásťročný človek vôbec pripravovaný na používanie zbraní v rámci programu organizovaného ozbrojeným hnutím.

A práve tu sa dostávame k podstate problému.

Dieťa nemusí byť vojakom, aby bolo militarizované

V debate o tejto téme sa často objavuje argument:

„Veď z tých detí sa nestali vojaci.“

To však nie je jediná otázka.

Dieťa môže byť vystavené militarizácii aj bez toho, aby bolo okamžite poslané do boja.

Stačí, keď sa mu pravidelne prezentuje vojenské prostredie ako prirodzená súčasť dospievania. Uniformy, zbrane, vojenské cvičenia, bojová symbolika, predstava nepriateľa a ideologická príprava môžu vytvárať prostredie, v ktorom sa hranica medzi detstvom a vojenskou kultúrou postupne stiera.

Práve preto OSN vo svojich správach venuje pozornosť nielen samotnému náboru detských vojakov, ale aj širšiemu vystavovaniu detí ozbrojeným skupinám a ich vojenskej činnosti.

V správe týkajúcej sa roku 2023 OSN opäť zaznamenala, že Hamasove brigády al-Kassám a brigády al-Kuds organizovali „letné tábory“ vrátane táborov pre deti a že účastníci boli vystavovaní vojenskému obsahu a aktivitám.

Prečo je to problém?

Pretože detstvo má byť obdobím, keď sa človek učí fungovať v spoločnosti, získava vzdelanie a vytvára si vlastnú identitu.

Nie obdobím, keď sa učí, ako používať zbraň.

A tu je potrebné povedať ešte jednu vec.

Kritika militarizácie palestínskych detí nie je kritikou palestínskych detí.

Deti v Gaze nie sú zodpovedné za Hamas.

Rovnako nie je možné automaticky tvrdiť, že každé palestínske dieťa, ktoré sa objaví vo vojenskom tábore, je budúci terorista.

Práve naopak.

Ak chceme deti chrániť, musíme byť schopní povedať, že ich využívanie na politické, ideologické alebo vojenské účely je nesprávne bez ohľadu na to, kto to robí.

Čo ukazuje video?

Ak k tomuto článku pripojíte video zo samotného výcviku, oplatí sa sledovať predovšetkým to, čo na ňom skutočne vidíme, a nie iba titulok, ktorý k nemu niekto pripojil.

Sú na záberoch deti alebo dospievajúci?

Majú uniformy?

Manipulujú so zbraňami?

Prebieha fyzický alebo taktický výcvik?

Kto výcvik vedie?

Objavujú sa symboly Hamasu alebo jeho vojenského krídla?

A predovšetkým: pochádza video skutočne z Hamasom organizovaného podujatia a z akého obdobia?

Pri videách zo sociálnych sietí je totiž veľmi ľahké vytrhnúť zábery z kontextu alebo použiť starý záznam ako údajne aktuálny.

Preto je dobré nechať hovoriť samotné zábery a zároveň uviesť ich pôvod.

A toto je možno najdôležitejší moment

Nemusíme tvrdiť, že „Hamas robí z každého palestínskeho dieťaťa vojaka“.

Také tvrdenie by bolo nepresné.

Existuje však dostatok dokumentácie na oveľa skromnejšie, ale zároveň veľmi závažné tvrdenie:

Hamas a ďalšie palestínske ozbrojené skupiny v Gaze opakovane organizovali programy pre deti a dospievajúcich, v ktorých sa objavoval vojenský obsah, vojenské aktivity a v niektorých prípadoch aj praktický výcvik so zbraňami.

Toto nie je internetová legenda. Dokumentovali to aj orgány OSN.

A práve preto by sme sa pri pohľade na takéto zábery nemali pýtať iba:

„Kto je nepriateľ?“

Mali by sme sa pýtať aj:

„Prečo má dieťa vôbec držať zbraň?“

Pretože v momente, keď sa z detského tábora stáva miesto vojenskej prípravy, nejde už iba o politiku.

Ide o detstvo.