Filip T. Holzer

Fotografia mladého človeka so zbraňou uprostred trosiek zničených budov patrí medzi tie zábery, ktoré vyvolávajú silné emócie. Podľa článku na stránke Masabeeh Al-Aqsa ide o 16-ročného Suhajba Abu Labáda, ktorý po smrti viacerých členov svojej rodiny vstúpil do ozbrojeného boja proti Izraelu. Samotnú identitu osoby síce nemožno nezávisle potvrdiť iba na základe fotografie a článku, no príbeh poukazuje na oveľa širší problém – zneužívanie detí v ozbrojených konfliktoch.

Nech už je politický pohľad na konflikt akýkoľvek, medzinárodné humanitárne právo je v tejto otázke jednoznačné. Ozbrojené skupiny nesmú verbovať ani využívať osoby mladšie ako 18 rokov na účasť v bojoch. Používanie detí ako bojovníkov alebo pomocného personálu je považované za závažné porušenie práv dieťaťa a v prípade detí mladších ako 15 rokov môže predstavovať vojnový zločin.

Práve preto je fotografia znepokojujúca. Nezobrazuje len jednotlivca so zbraňou. Zobrazuje symbol toho, ako vojna dokáže pripraviť mladých ľudí o detstvo. Dieťa, ktoré malo chodiť do školy, športovať alebo tráviť čas s rodinou, sa namiesto toho pohybuje medzi ruinami s vojenskou výzbrojou.

Článok, ku ktorému je fotografia pripojená, opisuje osobný príbeh ako argument, že vojna vytvára novú generáciu mladých bojovníkov. Bez ohľadu na to, či sú všetky tvrdenia v článku pravdivé, jeho posolstvo ukazuje, ako môže propaganda pracovať s tragickými osudmi. Strata rodiny, domova a pocitu bezpečia môže u mladého človeka vytvoriť túžbu po pomste. Ozbrojené organizácie potom môžu tieto emócie využiť na nábor nových členov.

Takéto zneužitie detí nie je problémom iba jedného konfliktu. Organizácia Spojených národov dlhodobo upozorňuje, že deti sú verbované alebo využívané ozbrojenými skupinami v mnohých krajinách sveta – ako bojovníci, poslovia, pozorovatelia či nosiči materiálu.

V prípade Gazy sa už roky objavujú správy a analýzy, podľa ktorých Hamas systematicky militarizuje časť mladej generácie prostredníctvom výcvikových táborov, propagandy a vojenskej výchovy. Rozsah tohto javu je predmetom sporov, no samotný problém náboru maloletých je opakovane diskutovaný medzinárodnými organizáciami aj bezpečnostnými analytikmi.

Treba však zdôrazniť aj druhú stránku tragédie. Deti v Gaze sú zároveň obeťami vojny. Prichádzajú o rodičov, domovy, školy a základný pocit bezpečia. Práve takéto prostredie vytvára podmienky, v ktorých sa radikalizácia a nábor mladistvých stávajú jednoduchšími. Zodpovednosť za ochranu detí preto nespočíva iba v zabránení ich verbovaniu, ale aj v minimalizovaní utrpenia civilného obyvateľstva počas konfliktu.

Fotografia mladého človeka so zbraňou by preto nemala byť vnímaná ako obraz hrdinstva ani ako propaganda jednej či druhej strany. Mala by byť predovšetkým pripomienkou, že každé dieťa, ktoré sa ocitne na bojisku, predstavuje zlyhanie spoločnosti, politiky aj medzinárodného spoločenstva. Vojna totiž neberie len životy. Berie aj detstvo.