Selektívna morálka ako politický fetiš

„Únos Madura je vojnový zločin a porušenie medzinárodného práva.
Únos 250 izraelských civilistov je odbojom.“

Ak by absurdnosť bolela, časť propalestínskych aktivistov by dnes bola na JIS-ke.

Tieto dve vety totiž nie sú rozdielnym názorom. Sú učebnicovým príkladom morálneho bankrotu, kde právo, etika a zdravý rozum ustupujú ideológii. Nie realite. Ideológii. Takej, ktorá funguje presne dovtedy, kým ju netreba aplikovať na „našich“.

Medzinárodné humanitárne právo je v tomto smere až nepríjemne jednoznačné:
únos civilistu je vojnový zločin. Neexistuje verzia práva, kde sa tento fakt mení podľa toho, či má obeť izraelský pas alebo nie. Neexistuje „odbojová výnimka“. A už vôbec neexistuje paragraf s názvom „keď to robia tí správni“.

Lenže aktivistická logika funguje inak.

Keď je unesený civilista, ktorý zapadá do správneho príbehu, ide o „brutálny zločin“, „neprípustné barbarstvo“ a „jasné porušenie medzinárodného práva“.
Keď je unesených 250 civilistov na druhej strane, zrazu sledujeme jazykový cirkus: odpor, kontext, asymetria, historická trauma, legitímny hnev. Všetko okrem slova „zločin“.

Nie preto, že by sa čin zmenil.
Ale preto, že sa zmenila identita obete.

A tu sa aktivizmus definitívne mení na karikatúru. Na pózu, kde sa ľudské práva nebránia, ale používajú ako kyjak – výlučne proti tým, ktorých nemáme radi. Všetkým ostatným sa rozdáva morálna amnestia.

Tváriť sa, že únos civilistov môže byť „odboj“, nie je radikálny postoj. Je to otvorené priznanie, že civilisti sú pre vás len štatistika, nie ľudia. Že ich utrpenie má hodnotu len vtedy, keď sa dá politicky speňažiť.

A potom sa ešte čudujeme, prečo pojem „ľudské práva“ stráca váhu.

Ak totiž dokáže niekto s kamennou tvárou odsúdiť únos jedného civilistu a zároveň ospravedlniť únos stoviek iných, neobhajuje spravodlivosť. Obhajuje kmeň. A kmeňové myslenie nikdy nebolo základom morálky – len konfliktov.

Realita je krutá, ale jednoduchá:
Buď je únos civilistu vždy zločin, alebo nie je nikdy.
Všetko medzi tým je len ideologická gymnastika pre ľudí, ktorí chcú mať pocit morálnej nadradenosti bez morálnych nákladov.

Takže nie, toto nie je „boj za slobodu“.
Toto je selektívna empatia prezlečená za spravodlivosť.

A tá je ostrá len na jazyk. Na charakter už dávno nie.

Demokracia a právny štát – dva piliere fungujúcej spoločnosti

04.08.2026

Keď sa hovorí o demokracii a právnom štáte, často sa používajú zložité právnické alebo politologické definície. V skutočnosti sa však oba pojmy dajú pochopiť veľmi jednoducho. Demokracia – vôľa väčšiny Najzákladnejším princípom demokracie je rozhodovanie väčšiny. Ak skupina ľudí rieši spoločnú otázku, každý môže vyjadriť svoj názor a po hlasovaní sa [...]

Nenávisť nemá miesto v slobodnej spoločnosti

26.07.2026

S hlbokým zármutkom som prijal správu o tragickom útoku na účastníkov pochodu CSD v Berlíne. Bez ohľadu na to, aké má človek názory na otázky sexuality, rodiny či spoločenských hodnôt, útok namierený proti ľuďom je neprijateľný. Násilie nikdy nesmie byť prostriedkom na presadzovanie presvedčenia. Každý človek má právo žiť bez strachu z toho, že sa stane terčom [...]

Prípad Karim Khan: medzi prezumpciou neviny a ochranou dôveryhodnosti Medzinárodného trestného súdu

26.07.2026

Odvolanie hlavného prokurátora Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karima Khana otvorilo jednu z najťažších otázok fungovania spravodlivosti: ako vyvážiť právo jednotlivca na spravodlivý proces s potrebou zachovať dôveru v inštitúciu, ktorá má vyšetrovať najzávažnejšie zločiny sveta? Khan bol odvolaný po rozhodnutí členských štátov ICC v súvislosti s obvineniami [...]

Filip Tadeáš Holzer

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 466
Celková čítanosť: 669777x
Priemerná čítanosť článkov: 1437x

Autor blogu

Kategórie