Filip T. Holzer

Pokiaľ chceme hodnotiť zodpovednosť krajiny za smrť civilistov vo vojne, vždy ako prvé musíme hodnotiť, kto a prečo začal vojnu.

Toto nie je cynizmus ani relativizovanie utrpenia. Je to základná analytická disciplína. Každý ozbrojený konflikt má svojho iniciátora, svoje ciele a svoju stratégiu. A až v tomto rámci je možné férovo posudzovať následky – vrátane tragických civilných obetí. V prípade aktuálnej vojny medzi Izraelom a Hamasom je tento krok obzvlášť dôležitý, pretože bez neho sa diskusia mení na čisto emocionálnu skratku.

---

I. Začiatok vojny: 7. október 2023 ako zlomový bod

Aktuálna vojna nezačala „eskaláciou napätia“ ani „dlhodobým konfliktom“. Začala konkrétnym, plánovaným a masovým ozbrojeným útokom Hamasu na územie Izraela 7. októbra 2023.

Počas tohto útoku:

• boli cielene napadnuté civilné komunity,
• bolo zavraždených približne 1 200 ľudí, prevažne civilistov,
• viac než 200 osôb bolo unesených ako rukojemníci.

Tento útok nebol obranný, nebol reakčný a nebol náhodný. Išlo o iniciáciu novej fázy vojny, za ktorú nesie zodpovednosť Hamas ako ozbrojený aktér, nie Izrael ako napadnutý štát.

---

II. Vojenské možnosti: asymetria nie je ospravedlnením

Izrael

Izrael disponuje:

• regulárnou armádou (IDF),
• moderným letectvom, spravodajstvom a protivzdušnou obranou,
• jasnou štátnou hierarchiou velenia a zodpovednosti.

Je to štát schopný viesť konvenčné vojenské operácie a zároveň povinný chrániť vlastné obyvateľstvo.

Hamas

Hamas:

• nie je štát, ale ideologicko-vojenská organizácia,
• funguje ako hybrid medzi teroristickou a partizánskou silou,
• vedie asymetrickú vojnu z civilného prostredia,
• disponuje tunelovou infraštruktúrou, raketami krátkeho doletu a ozbrojenými bunkami.

Rozdiel v sile je reálny. Rozdiel v zodpovednosti za začatie vojny však nie. Slabší aktér nie je automaticky morálne oprávnený začať vojnu, ktorú sám nedokáže viesť bez masívneho ohrozenia vlastného civilného obyvateľstva.

---

III. Ciele Hamasu: čo hovoria jeho vlastné dokumenty

Ak chceme pochopiť, prečo k vojne došlo, musíme prestať interpretovať Hamas podľa našich predstáv a začať ho čítať podľa jeho vlastných textov.

Charta Hamasu (1988)

Pôvodná charta otvorene hovorí o:

• zničení Izraela,
• náboženskom konflikte,
• ozbrojenom džiháde ako jedinej ceste.

Politický dokument z roku 2017

Často prezentovaný ako „umiernenejší“, no pri bližšom čítaní:

• stále odmieta trvalé uznanie Izraela,
• hovorí o „oslobodení celej Palestíny“,
• legitimizuje ozbrojený boj ako základný nástroj.

Zmena jazyka nie je zmenou cieľa. Hamas dlhodobo neusiluje o kompromisné riešenie, ale o strategické vyčerpanie a delegitimizáciu Izraela, pričom civilné obete – vlastné aj cudzie – sú súčasťou kalkulu.

---

IV. Civilisti ako súčasť stratégie

Jedným z kľúčových, no často ignorovaných faktov je spôsob, akým Hamas vedie vojnu:

• vojenské sklady, veliteľské centrá a odpaľovacie zariadenia sú umiestňované v civilných oblastiach,
• tunely vedú pod nemocnicami, školami a obytnými domami,
• bojovníci splývajú s civilným obyvateľstvom.

Týmto Hamas:

1. zvyšuje riziko civilných obetí,
2. sťažuje rozlišovanie medzi civilnými a vojenskými cieľmi,
3. vytvára mediálny tlak na Izrael,
4. prenáša časť zodpovednosti za následky vlastných rozhodnutí na protivníka.

To nie je vedľajší efekt. Je to vedomá vojenská stratégia.

---

V. Kto teda nesie zodpovednosť za civilné obete?

• Hamas nesie primárnu zodpovednosť za začatie vojny a za to, že ju vedie spôsobom, ktorý maximalizuje riziko civilných strát.
• Izrael nesie zodpovednosť za spôsob vedenia svojej vojenskej reakcie, no nie za samotnú existenciu konfliktu.
• Nie všetky obete evidované ako „civilné“ sú nevyhnutne neozbrojenými civilistami – v prostredí, kde sa bojovníci neodlišujú a kde sa na útokoch podieľali aj civilné osoby, je presná kategorizácia mimoriadne problematická.

To neznamená popieranie utrpenia. Znamená to odmietnutie falošnej symetrie.

---

Záver

Ak chceme viesť serióznu debatu o civilných obetiach, musíme prestať preskakovať prvú kapitolu príbehu. Vojna v Gaze nezačala izraelským bombardovaním, ale masovým útokom Hamasu, ktorého ciele, dokumenty a stratégia dlhodobo smerujú k pokračovaniu konfliktu, nie k jeho riešeniu.

Bez pomenovania tejto reality sa každá diskusia o zodpovednosti mení na propagandu.