Filip T. Holzer

Európska únia rada hovorí o konkurencieschopnosti, modernizácii a podpore podnikania. Realita však čoraz viac pripomína systém, ktorý vytvára nové bariéry rýchlejšie, než dokáže riešiť problémy, ktoré sám spôsobil.

Nové poplatky na malé zásielky z Číny nie sú izolované opatrenie. Sú ďalším dielikom v mozaike európskej byrokratickej mentality, ktorá postupne premieňa jednoduché ekonomické procesy na komplikovaný administratívny maratón.

A najväčší paradox?
EÚ dnes trestá práve tie firmy a občanov, ktorí sa snažia prežiť v podmienkach, ktoré sama vytvorila.

Európa si sama zničila konkurencieschopnosť

Desiatky rokov Bruselu neprekážalo, že sa výroba presúva do Ázie. Európske firmy boli zaťažované:

• drahými energiami,
• environmentálnymi reguláciami,
• komplikovaným pracovným právom,
• nekonečnými normami,
• emisnými politikami,
• a byrokraciou, ktorá rastie rýchlejšie než samotná ekonomika.

Výsledkom bolo, že obrovská časť výroby odišla tam, kde boli nižšie náklady a menej administratívnych prekážok.

Mnohé malé a stredné podniky v EÚ dnes fungujú len preto, že si dokážu objednávať komponenty, materiály alebo produkty z čínskych fabrík za ceny, ktoré im umožňujú zostať na trhu.

A teraz prichádza ďalší zásah.

Nové poplatky, nové colné pravidlá a nové administratívne procesy majú údajne „chrániť európsky trh“. V skutočnosti však zvyšujú náklady práve európskym firmám.

Ak firma objednáva stovky menších zásielok mesačne, každý nový poplatok sa mení na kumulatívny náklad. K tomu treba prirátať:

• čas strávený colnou administratívou,
• dodatočné účtovníctvo,
• oneskorenia v logistike,
• komplikovanejšie reklamácie,
• potrebu väčších skladových zásob,
• a vyššie ceny pre konečného zákazníka.

A práve tu sa ukazuje skutočný problém Bruselu:
namiesto znižovania bariér ich vytvára.

Namiesto podpory podnikania komplikuje podnikanie.
Namiesto konkurencieschopnosti produkuje regulácie.
Namiesto dôvery produkuje kontrolu.

Európa sa mení na administratívny labyrint

Najväčším problémom dnešnej EÚ už dávno nie sú len dane alebo clá. Problémom je neustála regulačná expanzia do každodenného života.

Každý rok nové smernice.
Nové formuláre.
Nové registrácie.
Nové povinnosti.
Nové digitálne systémy.
Nové obmedzenia.
Nové „harmonizácie“.

A obyčajný človek má stále častejšie pocit, že žije v priestore, kde je všetko komplikované naschvál.

Ľudia nezažívajú frustráciu len kvôli trom eurám navyše. Frustruje ich pocit neustálej komplikácie:

• ďalšie pravidlo,
• ďalšia výnimka,
• ďalšia povinnosť,
• ďalšie vysvetľovanie,
• ďalší systém, ktorý treba pochopiť.

Psychologické dôsledky tejto mentality sú obrovské.

Ľudia sú unavení.
Nie z práce.
Nie z podnikania.
Ale zo systému samotného.

Psychológovia by tento stav mohli označiť ako formu chronického administratívneho stresu. Človek má pocit, že nad vlastným životom stráca kontrolu, pretože aj jednoduché činnosti sa menia na proces.

A čím viac takýchto mikrostresov spoločnosť zažíva, tým viac rastie:

• cynizmus,
• nedôvera voči inštitúciám,
• podráždenosť,
• politická polarizácia,
• a pocit odcudzenia od systému.

Najhoršie na tom je, že občania členských štátov čoraz viac nadobúdajú pocit, že ich nikto nepočúva. Že rozhodnutia vznikajú v uzavretom bruselskom svete úradníkov, analýz a regulácií, ďaleko od reality ľudí, ktorí riešia ceny energií, faktúry, logistiku a každodenné prežitie.

Konkurencieschopnosť nevzniká reguláciou

Konkurencieschopnosť nevzniká tým, že sa občanom a firmám komplikuje prístup k lacnejším zdrojom.

Vzniká z prostredia, kde:

• je jednoduché podnikať,
• logistika funguje efektívne,
• administratíva nezaťažuje každodenný život,
• a štát nepridáva ďalšie vrstvy nákladov vždy, keď objaví nový problém.

Európa však ide opačným smerom.

Čoraz viac pripomína byrokratický systém, ktorý reaguje na každý problém vytvorením ďalšieho formulára, ďalšieho poplatku a ďalšej regulácie. A spoločnosť sa pod touto váhou začína pomaly dusiť.

Ak toto má byť tá Európska únia, do ktorej sme vstupovali — únia slobody pohybu, ekonomických príležitostí a odstraňovania bariér — potom je legitímne začať sa pýtať, či sa od svojho pôvodného zmyslu neodklonila príliš ďaleko.

Pretože systém, ktorý vytvára viac prekážok než príležitostí, môže členským štátom nakoniec viac škodiť, než pomáhať.