Filip T. Holzer

Pamätáte si na Miazgovcov? A na ich syna Aladára, ktorý rád ničil všetko, čo sa mu dostalo pod ruku, len aby zistil, ako to funguje? Rozobraté hodinky, rádio, mixér či televízor – pre rodičov nočná mora, pre Aladára začiatok ďalšieho veľkého objavu.

Hoci išlo o animovanú postavu, skrývala sa za ňou veľmi zaujímavá myšlienka. Skutočný pokrok totiž často nezačína tým, že človek pozná všetky odpovede. Začína tým, že sa odváži pýtať: Prečo? Ako? Čo sa stane, keď…?

Práve takýto spôsob uvažovania dnes označujeme ako kritické myslenie. Nie je to len schopnosť pochybovať, ale predovšetkým hľadať súvislosti, overovať informácie, experimentovať a robiť vlastné závery. Nie je preto náhoda, že práve rozvoj kritického myslenia patrí medzi hlavné ciele novej kurikulárnej reformy slovenského školstva, ktorá chce posunúť vzdelávanie od memorovania k praktickému používaniu vedomostí.

Kritické myslenie nevzniká len v škole

Na fotografii vidíme JT, ktorý navštívil svojho kamaráta Aladára v jeho izbe. Už na prvý pohľad je jasné, že to nie je obyčajná detská izba. Je to miesto plné nápadov, objavovania a tvorivosti.

JT sedí pri počítači, zatiaľ čo Aladár listuje knihou. Všade okolo nich vidieť rozpracované projekty, elektroniku, modely, Pokémon karty, knihy, poznámky či technické pomôcky. Každá z týchto vecí prezrádza niečo o Aladárovej zvedavosti a jeho túžbe objavovať, ako veci fungujú.

To všetko nie sú len hračky alebo predmety. Každá záľuba rozvíja inú stránku myslenia. Programovanie učí logike a riešeniu problémov. Skladanie modelov rozvíja trpezlivosť a priestorovú predstavivosť. Strategické kartové hry vedú k plánovaniu a predvídaniu. A knihy rozvíjajú predstavivosť, slovnú zásobu aj schopnosť zamýšľať sa nad rozhodnutiami a motiváciami postáv.

Práve preto kritické myslenie nevzniká iba v školských laviciach. Rodí sa aj doma – v prostredí, ktoré podporuje zvedavosť, kladenie otázok, experimentovanie a odvahu hľadať vlastné riešenia. Aladárova izba je toho krásnym príkladom. Je to miesto, kde sa z obyčajných záľub stávajú skúsenosti, ktoré pripravujú deti na skutočný život.

Kniha ako tréning pre mozog

V dobe krátkych videí a nekonečného scrollovania majú knihy jednu veľkú výhodu – nútia nás premýšľať.

Keď čítame, nepreberáme informácie pasívne. Predstavujeme si prostredie, porovnávame správanie postáv, hľadáme súvislosti a vytvárame si vlastné názory. Každá dobrá kniha je vlastne nenápadným tréningom kritického myslenia.

Ak chceme, aby z detí vyrástli ľudia, ktorí sa nenechajú ľahko zmanipulovať, dokážu rozlišovať fakty od domnienok a samostatne riešiť problémy, mali by sme ich viesť nielen k učeniu, ale aj k čítaniu.

Možno práve jedna kniha dokáže prebudiť zvedavosť podobnú tej, akú mal kedysi Aladár Miazga.

Ak hľadáte príbeh plný dobrodružstva, otázok, objavovania a priestoru na premýšľanie, môžete siahnuť po románe Úsvit Nového veku.

👉 Knihu nájdete tu: https://www.martinus.sk/3927083-usvit-noveho-veku/kniha