Filip T. Holzer

Rozhodnutie súdu o trestnom stíhaní Daniela Bombica na slobode považujem za zlyhanie systému. Systému, ktorý má dohliadať na bezpečnosť a ochranu občana Slovenskej republiky a návštevníkov našej krajiny.

Zároveň Daniel Bombic je perfektným príkladom dvoch extrémov, ktoré máme na Slovensku. Na jednej strane sú to poslanci vládnej koalície, ktorí sú podozriví z korupčnej trestnej činnosti, založenia a podporovania zložineckej organizácie či mnohých ďalších káuz. Káuz, ktoré doteraz neboli vyšetrené a u ktorých je potenciál, že pôjdu do stratena. A aj u Daniela Bombica je predpoklad, oprávnená obava, že aj jeho prípad pôjde do stratena a to práve kvôli väzbám na poslancov vládnej koalície.

Zároveň je dobrý príkladom určitého pokrytectva a polarizácie spoločnosti, ktorá prebieha zo strany opozície, najmä zo strany Progresívneho Slovenska. Táto polarizácia v posledných mesiacoch je zameraná prioritne na náš vzťah k Izraelu. Na náboženský, politický a kultúrny. Nakoniec Izrael, presnejšie región okolo Izraela, Gazy, Samárie a Judska nám dal súčasnú podobu Žido-kresťanskej kultúry. Predsa len mnohé zákony a hodnoty (zákaz incestu, tradičná rodina ako základná bunka spoločnosti, dobročinnosť) vychádzajú z Biblie. A časť Progresívneho Slovenska bez akejkoľvek sebakritiky a sebareflexie útočí na Izrael ako besný pes.

Ako spoločnosť by sme mali odsúdiť akékoľvek amorálne činy, ktoré sú podporované extrémistami ako Daniel Bombic, Vladimír Olej či Dominik Radler. A taktiež dohliadnúť a dožadovať sa spravodlivého vyšetrovania a odsúdenia trestných činov v prípade mnohých káuz koaličných politikov ako Róbert Kaliňák, Róbert Fico či Andrej Danko. Dôvod je jednoduchý.

Pokiaľ k tomu nedôjde, z extrémistu, akým je napríklad Daniel Bombic, sa stane Pán zákonov a bude určovať morálne a hodnotové nastavenie. A začne sa s prenasledovaním menšín, ktoré by sme ako dominantná skupina mali chrániť, pretože skutočná tolerancia nie je o akceptácii toho, čo požadujeme, inými. Je o rešpekte a úcte k odlišnosti, s ktorou nie vždy súhlasíme. Nemusíme súhlasiť so zástancami práva na život. Musíme rešpektovať, že aj oni majú právo na svoj názor. Nemusíme súhlasiť so zástancami práva na potrat, ale musíme rešpektovať, že aj oni majú právo na svoj názor.