Základným aspektom akejkoľvek spoločnosti, i tej autokratickej, je dodržiavanie určitých pravidiel. Pravidiel, pre ktoré sa rozhodla spoločnosť. V nacistickom Nemecku to bola rasová politika, v Leninovom Rusku majetková rovnosť, v USA rovnosť príležitostí a, aspoň tak sa mi to javí, v Európskej únii vynútený Greendeal a rodová rovnosť známa tiež ako gender ideológia (tomu názvu som zatiaľ plne neporozumel).
Zatiaľ čo v totalitných politických systémoch má jedna, častokrát privilegovaná skupina ľudí neobmedzenú slobodu, existujú v nej i skupiny, ktoré logicky treba obmedzovať a utláčať. V nacistickom Nemecku Židov, v Leninovom Rusku majetných či v prípade woke ideológie bieleho, heterosexuálneho kresťana. A častokrát v totalitných systémoch trpia i deti. Dobrým príkladom zo súčasnosti je Putinovo Rusko, ktoré má v uliciach Moskvy cez tristotisíc detských bezdomovcov, z ktorých mnohí súložia za peniaze s pedofilmi.
Jedným zo základných atribútov demokracie je rovnosť príležitostí. Tých príležitostí, kedy sa muž môže uchádzať o post učiteľa v materskej škole a zároveň žena o prácu na stavbe. Síce sú to ojedinelé prípady, ale v demokratickej spoločnosti sú tolerované. Nemusíme s nimi súhlasiť, ale vieme ich tolerovať, pretože i muž má právo sa uchádzať o takú prácu, o ktorú má záujem. A získa ju v prípade, že spĺňa dané požiadavky a predpoklady.
Slovensko sa momentálne nachádza na pomedzí. Na hranici medzi totalitným, autokratickým systémom, a demokraciou. Je len na nás, ako sa rozhodneme. Či chceme slobodnú spoločnosť, kde i právo na slobodu prejavu je garantované, alebo kde rozhoduje úzka skupina hysterických feministiek s komplexom menejcennosti alias Jana Bittó Cigániková, antisemitov a obhajcov teroristických skupín alá Dominik Radler a Vladimír Olej, alebo zločincov alias Daniel Bombic.
Všetci vyššie menovaní a mnohí ďalší ako Róbert Fico, Michal Šimečka či Andrej Danko predstavujú ohrozenie demokratických princípov na Slovensku. Snažia sa o nastolenie určitých autokratických politických systémov, rozvrat právneho štátu či zbúranie určitého spoločenského poriadku, ktoré môže vyvrcholiť v nárast kriminality a bezprávia do podoby, ktoré už nebude únosné pre spoločnosť.
A už sa to i deje. V Trebišove nám prekvitá detská prostitúcia, dochádza k verejným útokom na civilistov, agresívnemu chovaniu a výsmechu kresťanov a mnohému ďalšiemu. Moje obavy, ktoré som vyjadril z prítomnosti Daniela Bombica a jeho trestného stíhania na slobode, to len podtrhávajú. Už len preto, že táto polarizácia okolo Daniela Bombica a nielen okolo neho (existujú aj mnohé iné témy, kde sa ako spoločnosť polarizujeme) narastá a graduje. A prenáša sa do všetkých sfér života.
Preto vás, spoluobčania, znovu vyzývam, aby sme sa vrátili za okrúhly stôl. Aby sme sa znova naučili pravidlám spoločenského chovania. Veď to, čo si dovoľujeme jeden voči druhému, je už neúnosné. Veď všetky naše problémy sa dajú vyriešiť bez vulgárneho chovania a urážania. Bez toho, aby sme sa tu navzájom urážali a ponižovali.
Na záver by som rád doplnil ešte jednu vec na zamyslenie. Dosť často ako veriaci, keď sa rozhodnem zastávať práva na vierovyznanie u iných skupín ľudí, som osočovaný z toho, že verím v eistenciu „Starého deduška na obláčiku“. Že podporujem a obhajujem zločiny cirkvi. Že som blázon a magor. Minulosť si musíme pamätať a poučiť sa z nej, nie v nej žiť a poukazovať na zločiny mnohých. Alebo ich obhajovať.
A druhá vec. Právo na vierovyznanie je garantované Ústavou Slovenskej republiky a pokiaľ sa určitá skupina veriacich rozhodne využiť aj iné práva a slobody (právo na slobodu prejavu, právo na zhromažďovanie atď), sú napádaní a zosmiešňovaní úzkou skupinou ateistov, ktorí popierajú existenciu B_ha. Tak, ako ateisti, aj kresťania majú svoje práva a slobody, ale iba ateisti, aspoň čo som si všimol ja, vytvárajú konflikty s veriacimi. Pokiaľ ktorýkoľvek ateista ako prvý prehlási, že B_h neexistuje, nie ja ako veriaci, ale on je povinný dokázať pravdivosť svojho výroku. Povinný už len preto, že ako prvý otvoril túto tému.
Celá debata | RSS tejto debaty